Štát - BITCOIN PIT

21 pravidiel bitcoinu podľa Saylora

Aj na tohtoročnej bitcoin konferencii v Prahe bol hlavným rečníkom zakladateľ firmy Microstrategy, ktorá sa ako prvá verejne obchodovateľná spoločnosť na svete odvážila pre pár rokmi premeniť svoje hotovostné rezervy na bitcoin. Presnejšie 226 500 bitcoinov, čo je 1 % z celkového konečného množstva bitcoinov.

Podobne ako vlani, aj tento rok si Michael Saylor pripravil pár nových slajdov, ktorými ilustroval svoj pohľad na bitcoin, ekonómiu, spoločnosť a peniaze. Týchto 21 pravidiel bitcoinu môže začiatočníkom aj pokročilým pomôcť k lepšiemu pochopeniu fenoménu menom bitcoin.

1. Ľudia, ktorí bitcoinu rozumejú, ho nakupujú. Tí, ktorí mu nerozumejú, ho kritizujú

Ak pochopíte bitcoin, veľa vecí zrazu začne dávať zmysel. A nebudete o tom iba rozprávať, ale pobežíte k najbližšiemu miestu, kde možno bitcoin získať. Ľudia kritizujúci bitcoin zatiaľ úplne neporozumeli zmene paradigmy. Ak moment osvietenia u nich ešte nenastal, vymyslia si tisíc dôvodov a chýb na bitcoine.

2. Každý je najskôr proti bitcoinu. A potom za

Nie je prekvapujúce, prečo sú niektorí bankári alebo politici proti bitcoinu. Nerozumejú mu. Je to taká prevratne nová myšlienka, že prirodzenou ľudskou reakciou, a reakciou každej inštitúcie, či politického systému a intelektu, je počiatočné odmietanie. Nemalo by vás to prekvapovať ani odradzovať.

3. Nikdy sa nenaučíte všetko o bitcoine

Ako viete, že už rozumiete bitcoinu? Keď si uvedomíte, že úplné poznanie nikdy nedosiahnete. Ak si myslíte, že už všetko viete, bude to iba znamenať, že mu stále nerozumiete. Bitcoin nie je iba protokol, softvér, či iba spôsob interakcie s ostatnými používateľmi siete.

Bitcoin je ekonomický, peňažný, ideologický vírus, ktorý sa domino efektom šíri časopriestorom. Ak chcete porozumieť bitcoinu, musíte premýšľať o tom, čo desať miliárd ľudí, ktorí ho zatiaľ neobjavili, spraví s bitcoinom o 10 rokov, 50 rokov, 100 rokov v miliónoch inštitúciach cez rôzne protokoly, rozšírenia a nadstavby, ktoré sú zatiaľ nevymyslené.

Ako bude umelá inteligencia žiť v kybernetickom priestore o 10, 50 rokov? Ako bude interagovať s ďalšími miliónmi AI používajúc pritom bitcoin? Odpovede na tieto otázky nevieme. Rovnako tak nedokážeme teraz predvídať myslenie a aktivity ľudí a technológií o dekády rokov v budúcnosti.

4. Bitcoin je poháňaný chaosom

Ak vložíte fiat peniaze do banky, požičiavate peniaze krajine. Ak za peniaze nakúpite akcie, požičiavate peniaze vedeniu firmy. Ak za ne kúpite budovu, podporujete miestneho primátora. Ak kúpite umelecké dielo, investujete do kultúry. Ale ak kúpite bitcoin, požičiavate peniaze pánom entropie, bohom chaosu. Počítate s tým, že chaos prekoná mestá, firmy, krajiny, kultúru.

Povedzme, že žijete v Európe v období pred 2. svetovou vojnou s dostatkom peňazí a máte na výber. Môžete kúpiť ľubovoľný pozemok, budovu, firmu, obraz, menu či dlhopis. Akékoľvek aktívum v krajine zapojenej do vojny. Alebo môžete vlastniť banku vo Švajčiarsku, ktorá bude držať peniaze všetkých štátov zapojených do vojny. Každý tam vkladá peniaze.

Prichádza vojna, chaos. Entropia sa zrýchľuje. Uvedomíte si, že vlastniť budovu, či firmu je riskantné. Pozemok môže a nemusí udržať svoju hodnotu, nájomné zmluvy sa stávajú bezcenným kusom papiera, fiat meny kolabujú. Ale čím viac chaosu a deštrukcie, tým hodnotnejšou sa švajčiarska banka stáva. Drží peniaze všetkých.

Chcete profitovať z chaosu, alebo sa snažíte chaos zastaviť? Termodynamický zákon vraví, že entropiu nemožno zastaviť. Čím chaotickejší štát, neefektívnejšia samospráva, čím nekonkurencieschopnejšia firma a trhové prostredie, tým viac chaosu a zmeny kultúry, tým horšie sa darí vyššie uvedeným investíciam. No o to lepšie sa darí bitcoinu. Pretože chaos poháňa bitcoin. A preto bitcoin prekoná všetko ostatné.

5. Bitcoin je jedinou hrou v kasíne, v ktorej môžu zvíťaziť všetci

Každá hra v kasíne je manipulovaná vo váš neprospech. Možno s výnimkou pokru, ale iba ak ste profesionál. Možno dokážete vyhrať jednu alebo pár takýchto hier. Ak ste expert na určitý biznis, nehnuteľnosti, región, umenie, možno sa vám bude dariť istý čas. Ale nemôžete vyhrávať stále.

Bitcoin je kasíno, dom chaosu, kde môže vyhraváť každý. Stabilne. Jediným spôsobom ako prehrať hru s bitcoinom, je nehrať. Alebo odísť príliš skoro a nepočkať.

V dostatočne dlhom časovom horizonte prehráte v každej inej hre. Môžete žiť v domnení, že riadite krajinu, mesto, firmu, alebo máte monopol na trhu. Bohovia entropie vás sklamú a prelomia vašu krehkú rovnováhu.

6. Bitcoin vás ochráni. Ale iba ak sa ním obrníte

Ak chcete kráčať cez oheň alebo okolo vybuchujúcej sopky, musíte sa patrične obliecť. Nezakrývajte si 1% ani 5 % vášho tela.

Kúpte bitcoin, majte ho pod vlastnou kontrolou. Nemáte súkromný kľúč, nemáte bitcoin. Nepomôže, ak všetkým porozprávate, aký je bitcoin úžasný, ale máte strach ho kúpiť. Nepomôže ho nakúpiť, ak ho neovládate.

Nepomôže, ak 1 % vašich aktív vložíte do bitcoinu a zvyšok skončí na nule, hoci to 1 % v bitcoine sa znásobí 20, 30x alebo 100x. Časom budete ľutovať a pýtať sa, prečo 99 % vášho tela skončilo s popáleninami. Možno ste mohli zakryť viac než 1 % tela.

7. Bitcoin je jediná vec na svete, ktorú možno naozaj vlastniť

Vlastniť bitcoin znamená držať súkromné kľúče. Všetko ostatné, o čom si myslíte, že vlastníte, patrí v skutočnosti niekomu inému – štátu, mestu, korporácii. Máte to iba dovtedy, pokiaľ vám to nezoberú.

A to sa môže stať cez vyvlastnenie, zdanenie alebo regulácie. A ak nie týmito zásahmi do vlastníctva, potom plynutím času – entropiou a chaosom. S výnimkou bitcoinu. Plynutím času sa bitcoin stáva hodnotnejším. Nikto vám ho nemôže vziať. Bitcoin nanovo definuje princípy vlastníctva.

8. Každý získa bitcoin za cenu, akú si zaslúži

Rozhodnutie o kúpe bitcoinu je aktom pokory. Prekonávate strach, neistotu, pochybnosti. Je to moment jasnosti. Moment, kedy si uvedomujete, že musíte prelomiť konvencie a zabehnuté rituály. A keď váš pohľad bude konečne jasný a nebudete pociťovať strach, kúpite bitcoin.

V decembri 2013 som skonštatoval, že dni bitcoinu sú spočítané a pravdepodobne ide iba o internetové gamblerstvo. Veľký omyl. Bitcoin stál vtedy 890 dolárov. Prvýkrát som kúpil bitcoin za 9500 dolárov. Dostal som cenu, akú som si zaslúžil. Ale je to v poriadku. Budem nakupovať aj na 95-tisíc usd aj na 950-tisíc usd.

Hovoriace hlavy v TV budú určite dookola opakovať, že cena je privysoká a klesne na 700-tisíc USD. Preto niektorí nenakúpia a cena vzrastie na 8 miliónov USD. A potom nakúpia za 8 miliónov. Za cenu, akú si zaslúžia.

9. Nakupujte bitcoin iba za peniaze, o ktoré si nemôžete dovoliť prísť

Klasická fráza hovorí, aby ste investovali iba peniaze, ktoré si môžete dovoliť stratiť. Ak by som prevádzkoval kasíno, dal by som to do upozornenia pre zákazníkov. Rovnako tak, keby by som vlastnil podvodnícku investičnú firmu a vaše peniaze investoval do nákupu močiarov alebo firiem, ktorým nerozumiem. Pri gamblingu nie je pravdepodobnosť výhry na vašej strane.

Ale konštruktéri mostu neupozorňujú vodičov, aby nejazdili cez ich most, ak sa naozaj chcú dostať na druhú stranu. Neinvestujeme do bitcoinu, pretože chceme riskovať. Ale kvôli znechuteniu zo sveta, ktorý nás núti riskovať so všetkým ostatným, pričom naše šance sú mizivé a hra je nastavená proti nám. Bitcoin je lepší.

10. Cena lístka za únik z matrixu je určená v bitcoine

Ak nemáte bitcoin, nemôžete si kúpiť lístok na cestu, ktorou uniknete matrixu. A ak neviete, čo je to ten matrix, nerozumiete matrixu a ani bitcoinu.

11. Porozumieť bitcoinu môžu iba tí, ktorí chcú porozumieť

Warren Buffet nerozumie, bankári nerozumejú, ani časť bohatých ľudí nerozumie bitcoinu. Nepotrebujú rozumieť. Ak niekto žije pohodlný život na Západe, všetko vyzerá fajn. Celá vaša rodina pracuje v banke a nepotrebuje rozumieť.

Ak sa ale jedného dňa váš svet zrúti, ocitnete sa v ohrození života alebo stojíte na pokraji priepaste, až vtedy si uvedomíte, čo bitcoin naozaj je. Nech vás preto neprekvapuje, že ľudia často bitcoinu nerozumejú. Lebo nepotrebujú.

12. Všetky modely budú zničené

Všetko, čo sme sa za posledných 10-tisíc rokov naučili o riadení miest, firiem, krajín, ako rozumieť ekonomike, čo je inflácia a ekonomická prosperita, sa zmení. A to prevratným spôsobom.

Predstavme si, že by štatistici pred tritisíc rokmi analyzovali vyhliadky svojej krajiny na víťazstvo vo vojne. Používajúc pritom tradičné modely, vychádzajúce z populácie jazdiacej na slonoch a ťavách. No zrazu sa objaví krajina so súčasným moderným vojenským vybavením, letectvom, či výbušninami. A štatistici naďalej backtestujú svoje modely a snažia sa prísť na to, ako neznáme technológie ovplyvnia spôsoby organizácie ich spoločnosti, slonov a tiav.

Modely jednoducho prestanú dávať zmysel. Keď vkročí na ihrisko godzila, všetky modely sa stávajú bezcennými a budú zničené.

13. Liekom na ekonomickú chorobu je oranžová tabletka

Bitcoin predstavuje perfektné peniaze. Všetky ostatné peniaze sú toxické. Žijeme vo svete, kde vás doktori nechajú zomrieť na vykrvácanie. Vo svete, kde váš mozog kŕmia odpadom a bahnom, kde konzumujete jed v potravinách. Liečba spočíva v zastavení intoxikácie systému. V tomto prípade je liekom oranžová tabletka, ktorú je potrebné rozšíriť vo svete.

14. Buďte za bitcoin, nie proti fiatu

Buďme za niečo, čo je elegantné, mocné, podnecujúce inšpiráciu. Nepotrebujeme byť proti ostatným veciam. 99% boháčov sveta bude na konci dňa v niečom inom ako menách. Polovica z nich pravdepodobne v bitcoine.

15. Bitcoin je pre všetkých

AI bot, ktorý vám vzal prácu, bude poháňaný bitcoinom. Nebude vás tešiť, že robot to robí za vás. Ale malo by vás tešiť, že používa bitcoin.

Váš nepriateľ bude nakupovať bitcoin. Ľudia, ktorí spustili ETF alebo kupujú ETF. Ľudia s ktorými nesúhlasíte, lebo prišli z iného sveta. Títo všetci zvýšia cenu aj vášho bitcoinu 1000-násobne.

Nemusíte ich mať radi ani zdieľať ich ideológiu. Ale uvedomte si, že čím viac ľudí sa pridá k bitcoin systému, či sú to vaši priatelia alebo nepriatelia, tým viac všetci pomáhajú bitcoinu.

16. Naučte sa myslieť v bitcoine

Stále existuje veľa ľudí, ktorí vlastnia bitcoin, ale neuvažujú v bitcoine. Za posledné roky rástol bitcoin o 50% ročne. Máte možnosť požičať si peniaze za 5 % a kúpiť bitcoin pri 50 % ročnom zhodnotení, čo predstavuje rozdiel 45 %. Sú bitcoin firmy poskytujúce pôžičky za 15 %. Ale prečo by ste niekomu požičiavali za 15 %, keď môžete v bitcoine zarobiť 50 %?

Mám pre vás jednu investičnú myšlienku. Je to bezrizikový zisk 50 % ročne. Konzervatívne predpokladajme, že bitcoin zhodnotí o 25 % ročne počas nasledujúcich 10 rokov. To je bezriziková miera.

Máte nejaký skvelý biznis nápad, ktorý ponúkne zisk vyšší než 24 % ročne, plus riziková prirážka, počas nasledujúcich 10 rokov? Potom to možno bude zaujímavé. Väčšina ľudí proste neuvažuje v bitcoine a robí chybu.

17. Bitcoin nezmeníte. Bitcoin zmení vás

Bitcoin je spoločným hlasom ôsmich miliárd ľudí. Presahuje ľudský život a je oveľa silnejší, mocnejší a inteligentnejší ako vy. Nie ste šikovnejší než bitcoin, než 8 miliárd ľudí, niekoľko miliónov firiem. Svet a trh sú veľké.

Nezmeníte bitcoin. Môžete sa o to pokúsiť. No ak ste naozaj inteligentný, bitcoin zmení vás.

18. Laserové oči vás chránia pred nekonečným klamstvom

Neodkladajte preč vaše laserové oči. Nie je to iba meme. Chránia vás pre zavádzajúcim rozptyľovaním a snahou o odpútanie pozornosti. Pýcha predchádza pádu. Bitcoin ide z miliardy na bilión a potom biliardu v trhovej kapitalizácii.

Bolo vytvorených 2,8 miliónov mobilných aplikácií pre iPhone. Možno sa nájde pár, ktoré naozaj fungujú. V prehliadači Chrome vznikli milióny rozšírení, no používate možno dve z nich. Veľa ľudí vás bude presviedčať, že ich myšlienka je lepšia než bitcoin, že existuje niečo lepšie a čas bitcoinu vypršal.

Možno ste zarobili veľa peňazí nákupom bitcoinu za 100 a predajom na 5000. Lebo ste génius a vystúpili ste pri výhodnej cene 5000 USD. Potom prídete s tisícom hlúpych podnikateľských myšlienok, aby ste sa následne sťažovali, že mesto zatrhlo váš biznis alebo štát uvalil vysokú daň. A jedného dňa sa budete snažiť znova objaviť to, čo Satoshi vedel pri vymyslení bitcoinu. Laserové oči vás ochránia. Príjmite ich, neznevažujte.

19. Rešpektujte bitcoin. Lebo inak z vás spraví šaša

Veľa som študoval bitcoin a stále si uvedomujem, že neviem všetko. Je väčší, než my všetci. Je silnejší a prežije nás všetkých. Nebuďte tým, kto vyhlasuje, že vie o bitcoine všetko a opraví ho. Budete iba na smiech.

20. Nepredávajte váš bitcoin

Bitcoin je energia, život. Nepremárnite váš život a uchovajte si vašu energiu. Nevyhadzujte ju. Vždy, keď sa zbavujete bitcoinu, zbavujete sa najlepšie zhodnocovaného aktíva na svete v prospech…čoho presne?

Diverzifikovať znamená predať víťaza a nakúpiť porazeného. Predávajte bitcoin, ak vám alebo vašim blízkym hrozí zánik. Alebo si za bitcoin požičajte. Ale inak nepredávajte. Všetko ostatné je horšie.

Celý svet vás bude presviedčať, aby ste predali. Všetci chcú, aby ste ho zamenili za ich hedžový fond, akciu, biznis myšlienku, čokoľvek. Pamätajte, že nikto nezbohatne tým, že vám bude hovoriť, aby ste im nedali vaše peniaze.

21. Šírte bitcoin s láskou

Násilie plodí násilie. Agresia vytvára odpor. Ľudia nerozumejú bitcoinu. Majú strach z toho, čo nevedia. Vždy narazíte na niekoho, kto nemá rád bitcoin, považuje ho za podvod a podobne. Nemusia vedieť, pochopiť.

Svet pozostáva aj z ľudí, ktorí bitcoinu nerozumejú, ale budú. Ak niekto nechápe a správa sa k vám hlúpo, agresívne, nereagujte rovnako nenávistne. Iba to spomalí ich cestu k porozumeniu. Ale ak budete zdvorilo počúvať, zjednodušíte im to. Ponúkajte niečo, čo zlepší ich život. Lásku, nie nenávisť.

Michael Saylor: Nikto nedokáže poraziť infláciu, ale bitcoin môže mať každý

Svet sa nachádza vo vojne. Nie je to tretia svetová, konflikt Ukrajina vs. Rusko, či USA vs. krajiny odmietajúce zbraňami krytý dolár. „Je to nekonečná celosvetová ekonomická vojna, ktorá je tu od nepamäti. Je o prerozdeľovaní ekonomickej energie, nazývanej bohatstvo,“ touto myšlienkou začal Michael Saylor svoje vystúpenie na nedávnej bitcoin konferencii v Prahe.

Najdôležitejším faktorom pri prerozdeľovaní majetku sú štáty, ktoré ovládajú peniaze. Dôležité sú aj technológie a práca, teda energia vložená do úsilia, za ktoré sme odmeňovaní peniazmi.

„Bohužiaľ, štát je o niekoľko rádov mocnejší než ekonomické faktory a technológia. A technológia je rádovo mocnejšia než práca. Štáty a technológie menia ihrisko a vy môžete pracovať s maximálnym úsilím, no musíte zohľadňovať politiku štátu a technológie, ak naozaj chcete prežiť v týchto podmienkach.“

Štát rozhoduje o hodnote a sile peňazí cez centrálnu banku, ktorá určuje základnú úrokovú mieru, teda cenu peňazí. A tá neustále klesá, lebo objem peňazí v obehu rastie. Inflácia štátu vyhovuje, lebo je to menej viditeľná forma prerozdeľovania bohatstva než cez dane. Americký dolár, svetová rezervná mena, skolabovala za sto rokov oproti zlatu o 99 %. V porovnaní s akciovým indexom SP500 o 99,8 %.

Ani maximálnym úsilím neporazíte infláciu

Saylor vraví, že ak meriame infláciu vo vzťahu k niečomu, čo možno vyrobiť takmer zadarmo, nevyzerá tak vysoká. Avšak reálnu mieru inflácie možno najlepšie pozorovať na niečom pevnom a „termodynamicky zdravom“. Okrem SP500 môže byť príkladom realitná spoločnosť vlastniaca nehnuteľnosti na pláži v Miami. Počet pozemkov tu nerastie a prirodzene si udržujú hodnotu. Voči tejto firme dolár klesol o 99,8 %.

Ešte horšie však vyzerá vývoj hodnoty všetkých ostatných mien vo svete, ktoré strácajú už aj voči americkému doláru. Niektoré meny rovno kolabujú, ako napríklad argentínske peso, turecká líra, či indická rupia.

„Ak máte napríklad firmu v Argentíne a budete usilovne pracovať, musíte zvýšiť príjmy z 1 mil. na 500 mil. peso v priebehu 20 rokov, len aby ste ostali na rovnakej úrovni. Preto ani to najväčšie úsilie nevyrieši problém vyplývajúci z toho, že ste na nesprávnej strane ekonomickej vojny. Existuje tu iba jediná úspešná stratégia: zbaviť sa peso.“

„Ak spojíte to, že vaše mena kolabuje voči doláru a ten kolabuje voči silnejším aktívam, míňajú sa číslovky pri vypočítavaní bohatstva, o ktoré vás štát oberá. Ak štát znehodnotí menu o 99,9 % za 100 rokov, v podstate prichádzate o všetok váš majetok, ktorý sa prerozdeľuje kamarátom a záujmovým skupinám napojených na štát.“

Z toho podľa Saylora vyplýva, že ak si chce človek udržať bohatstvo, musí premeniť danú menu na aktívum, ktoré je vzácne, prenosné, trvanlivé a uchovateľné. Nehnuteľnosť so sebou nezoberiete.

Ako sa nenechať okradnúť štátom

Saylor si myslí, že peniaze sú niečo, čo uchováva ekonomickú energiu, ktorú ani štát nemôže ukradnúť alebo nemožno stratiť zlými investičnými rozhodnutiami. Dobrými peniazmi mohlo byť zlato, ale má svoje chyby. „Možno ho vytvoriť viac a nemôžete držať všetko. Aj mierny nárast množstva komodity v obehu o 2-3% ročne znamená, že po 35 rokoch máte v skutočnosti polovicu bohatstva v porovnaní so začiatkom.“

Podľa neho spôsob, ako by sa zlato mohlo stať perfektnými peniazmi, je prestať ho ťažiť a zvyšovať ponuku. Ale to sa nestane. Obmedzeným množstvom však disponuje jedno aktívum. Bitcoin. Hoci zatiaľ stále pribúda, je to čoraz menšie tempo až sa ťažba nových btc úplne zastaví na čísle 21 miliónov kusov. Tento aspekt robí z bitcoinu zdravé peniaze.

„Politici sa vás snažia presvedčiť, že je to nemožné. Komodity a príroda tiež ukazujú, že je to nemožné. Ale existuje aktívum, cez ktoré si uchováte vaše peniaze naveky. Bitcoin predstavuje ekonomickú nesmrteľnosť. Dokonalé peniaze sú také, ktoré umožňujú uniknúť mizérii v dôsledku ekonomickej vojny, ktorá ožobračuje vás, vašu rodinu, vaše firmy o 99,9 % hodnoty s absolútnou istotou. Neexistuje dostatočne veľké úsilie v podobe práce, špekulatívneho obchodovania, či hľadania spôsobov, ako uniknúť tejto skutočnosti. Jediné riešenie je bitcoin.“

Držať najlepšie peniaze

Víťazná stratégia je podľa Saylora iba jedna. Tým je držanie najlepších peňazí. „Ak držíte dolár, čo je najlepšia mena, smerujete k nule. Zlato sú o niečo lepšie peniaze ako meny, akcie sú lepšie peniaze než zlato, bitcoin sú lepšie peniaze než akcie.“

Tradičné zmýšľanie ľudí a firiem vychádza z presvedčenia, že firemné akcie a indexy sú najlepšími peniazmi. Tieto však okrem nižších výnosov oproti bitcoinu skrývajú niekoľko nie nezanedbateľných rizík: rastúce náklady na prácu, konkurencia na trhu, riziko novej technológie, politickej regulácie, zdanenia. Alebo faktor vojny, ktorá nemusí byť iba vo fyzickej forme, ale napríklad cla a poplatkov.

„Spolu tieto riziká predstavujú 7 % ročne z výnosov, s ktorými musíte pri firmách v dlhodobom horizonte počítať. Ale na bitcoin sa nevzťahujú. Firemný manažment nahrádza v bitcoine softvér zadarmo. Bitcoin nemá konkurenciu, a to ani v druhom rade.“

„Zároveň ho nebude viac, než 21 miliónov kusov. Je to nesmrteľný produkt a o tisíc rokov tu bude stále iba 21 miliónov btc. Samozrejme, pri zdaňovaní, reguláciách a vojne ostávate s bitcoinom v bezpečí digitálneho priestoru. Bitcoin nemožno zničiť, skorumpovať. Je všade na celom svete.“

Stratové a víťazné stratégie

Aká je teda víťazná stratégia ako nielen uchovať, ale aj ďalej zhodnocovať majetok? Saylor porovnáva dolár, dlhopisy, akcie a bitcoin.

„Ak držíte v hotovosti milión dolárov, pri 7 % ročnej miere inflácie vám o sto rokov zostane 977 dolárov. Z milióna na tisíc dolárov. Ak nakúpite štátne dlhopisy za milión dolárov pri úroku 3,5 % ročne, zostane vám 3,5 % záporný výnos, po 100 rokoch to bude 31-tisíc dolárov. Teda 3 % z pôvodnej hodnoty majetku.“

„Ak ste šikovný a investujete do akciového indexu SP500, zostane vám rovnaký milión dolárov. Ale nie viac. Ak vezmete polovicu z milióna a investujete do bitcoinu (s priemerným ročným zhodnotením 14 %), druhú polovicu do SP500, o sto rokov budete mať 512 mil. usd. Ak vložíte všetko do bitcoinu, budete miliardár. Všetko, čo musíte spraviť, je premeniť milión dolárov na btc.“

„Takže existujú víťazné a stratové stratégie. Iné spôsoby investovania, či trading sú iba stratou času. Nakupujte bitcoin stále pravidelne a na konci dňa nezáleží na tom, za koľko ste nakúpili. Dôležité je, aby ste nepredávali a neinvestovali do zlata, striebra a iných aktív,“ myslí si Saylor.

Nikto nedokáže zastaviť infláciu

Aj v dôsledku pretrvávajúcej ekonomickej vojny si ľudia vo svete čoraz viac začínajú uvedomovať, že bitcoin je najlepšie aktívum. To sa má podľa Saylora prejavovať na monetizovaní ostatných aktív, teda ich premieňaní na bitcoin.

Najskôr zlato, pretože nedáva žiadny zmysel. A potom ďalšie aktíva, považované za uchovávateľov hodnoty – nehnuteľnosti, akcie, dlhopisy. „S demonetizáciou zlata uvidíme 30-násobný nárast ceny bitcoinu. Ale neexistuje dôvod, prečo by sme nemohli byť svedkami 500-násobnej bomby pri demonetizácii ostatných aktív.“

Bitcoin má predstavovať ultimátnu „zbraň“ voči inflácii, ktorá tu bude naďalej. „Žiadna krajina ani nikto na svete nemôže zastaviť infláciu. Môžete stáť na čele sveta a nezastavíte ju. Infláciu nepredbehne 99 % firiem ani 99 % zamestnancov. 1 % trhu sa to možno podarí, no vy to nebudete. Ale každý, zdôrazňujem každý môže vlastniť bitcoin. Takže kupujte bitcoin.“

Kedy nastane hyperbitcoinizácia a ako bude vyzerať svet v bitcoin štandarde?

Súčasný finančný svet, založený na manipulovateľných peniazoch, nefunguje. Teda nefunguje pre ľudstvo ako celok, funguje dobre pre establišment závislý od inflačných peňazí a zvyšovaní dlhu. Bitcoin to môže zmeniť. Rastúca adopcia má viesť k tzv. “hyperbitcoinizácii”.

Čo to je a ako spoznáme, že je tu? Aký bude svet v bitcoin štandarde? Ako sa zmení chod štátov? Kto budú víťazi a porazení pri hyperbitcoinizácii? Aj o tom sa rozprávalo na bitcoin konferencii v Miami.

Ekonóm a edukátor Saifedean Ammous chápe hyperbitcoinizáciu ako stav, v ktorom je bitcoin dominantnými peniazmi. “Samozrejme, neznamená to, že všetci ho budú používať v základnej onchain vrstve. Ale všetci budú používať bitcoin ako zúčtovaciu jednotku a výmenný prostriedok.”

Základným rozdielom oproti súčasnosti bude časová preferencia peňazí. Tvrdé peniaze, nestrácajúce svoju hodnotu, robia budúcnosť menej neistou a ľudia teda myslia a konajú dlhodobejšie. Hovoríme o nízkej časovej preferencii. Naproti tomu ľahké peniaze, strácajúce hodnotu, nútia myslieť viac na prítomnosť. Vysoká časová preferencia spôsobuje často realizovanie aktivít s negatívnymi dôsledkami pre budúcnosť.

Podľa Parkera Lewisa (Unchained Capital) bude zásadným rozdielom v podmienkach bitcoin štandardu fungovanie cenového mechanizmu. “Bude dokonalejší ako akýkoľvek cenový mechanizmus v histórií ľudstva. Cenu peňazí nebude možné manipulovať. …Pri pohľade späť stabilita bitcoinu preukáže, že centrálne banky boli zdrojom nestability a finančných kríz. To sa už nebude diať.”

Prechod k bitcoin štandardu

Ako bude vyzerať prechod k bitcoin štandardu? Dan Held (Kraken) si myslí, že hlavným faktorom bude rast ceny a s tým súviaca adopcia. “Ľudia povedia o bitcoine priateľom, oni povedia ich priateľom a známym. Tento mechanizmus je hlavným akvizičným spôsobom počas rastových fáz bitcoinu, ktorý k bitcoinu priviedol najskôr tisíce, desaťtisíce, neskôr stotisíce a milióny ľudí. Takto bude prebiehať adopcia aj naďalej.”

Významnú úlohu zohrajú podľa neho pri raste adopcie aj inštitúcie. “Ľudia vnímajú legitimitu bitcoinu cez inštitucionálnu adopciu. Možno my, ktorí používame bitcoin dlhé roky, nie, ale veľká časť sveta áno.”

Čím viac bude bitcoin považovaný za uchovávateľa hodnoty a zlato 2.0, tým viac ľudí mu bude dôverovať na celom svete. “Momentálne sme stále na začiatku. Inštitúcie iba teraz prichádzajú a potvrdzujú bitcoin ako nové zlato. Vlastniť bitcoin sa bude považovať za samozrejmosť v budúcnosti”.

Ako bitcoin štandard ovplyvní fungovanie štátov

Akú úlohu budú zohrávať štáty v bitcoin štandarde? Budú vôbec ešte existovať alebo iba v nejakej obmedzenej forme? “Budú to skôr dobrovoľné združenia, než vlády založené na inflácii. Momentálny systém im umožňuje najskôr minúť peniaze a až potom obhajovať a ospravedlňovať tieto výdavky. Toto funguje veľmi dobre pre tých pri moci, no nie pre ľudí, ktorých bohatstvo sa znižuje kvôli inflácii,” myslí si S. Ammous.

Štáty nebudú môcť viac “tlačiť” peniaze a financovať tak svoj chod, ale spoliehať sa iba na peniaze vybrané od ľudí vo forme daní. “A to im komplikuje veci. Pretože je oveľa jednoduchšie vytvoriť a minúť peniaze, ako sa pokúsiť zobrať ich ľuďom priamo z rúk a minúť.”

Vlády sa budú musieť viac zameriavať na získanie súhlasu od obyvateľov, ponúkať lepšie služby, aby pritiahli ľudí. Politika už nebude taká dôležitá, pretože víťazstvo vo voľbách už negarantuje právo vytlačiť peniaze alebo nakladať s nimi podľa ľubovôle. “Ak sa odstráni táto motivácia, politika bude lákať menej ľudí. Viem si predstaviť svet zameraný na produktívnejšie oblasti života ako politiku.”

Hyperbitcoinizácia ekonomiky bude sprevádzaná obrovskou likvidáciu dlhu. “Všetky dlhopisy vymeňte za bitcoin. To je investičné odporúčanie,” radí Parker Lewis. Objem dlhov niekoľkonásobne prevyšuje objem peňazí v ekonomike. Každé spomalenie rastu alebo mierne zníženie objemu úverov spôsobuje rúcanie systému.

“To je to, čo sa stalo vlani v marci, či v roku 2008. To je dôvod, prečo musia naďalej tlačiť ďalšie bilióny a udržovať veľkosť dlhového systému. Tým sa fiat meny znehodnocujú až k nule. Preto by ste mali nakupovať bitcoin.”

Víťazi a porazení

Ako každá veľká transformácia spoločnosti, aj hyperbitcoinizácia bude mať víťazov a porazených. Kto bude kto? “Určite musíte držať bitcoin, ak nastane hyperbitcoinizácia. Nie štátny dlh, dlhopisy, fiat meny. Ich držitelia budú na strane porazených,” hovorí Dan Held.

Podľa neho bude pre iné aktíva ťažké čo i len držať krok s bitcoinom pri zhodnocovaní. ”Sú ďalšie aktíva, ako nehnuteľnosti, zlato, ktoré slúžia ako ochrana pred infláciou, ale s nimi nedosiahnete také výnosy ako pri bitcoine. V tejto fáze nie je dobré držať niečo také, ale práve bitcoin.”

Na strane porazených budú aj všetci keynesiánski ekonómovia alebo teoretici zaznávajúci bitcoin, ako Paul Krugman, Nouriel Roubini, či Nassim Taleb.

“Svet bude stále potrebovať učiteľov základnej matematiky. Ich ego bude naďalej prekážkou realizovania produktívnej činnosti. Títo ľudia žijú celý život z natlačených peňazí. Budú smutní, pretože ich ego je postavené na tom, že držitelia bitcoinu sa mýlia. Avšak bitcoin ukazuje pravý opak, takže poprajme im veľa šťastia,” glosoval S. Ammous.

Kedy nastane hyperbitcoinizácia

Panelisti vidia veľmi optimisticky čas príchodu hyperbitcoinizácie, ktorá by mala nastať v priebehu 10 až 15 rokov. “Vzhľadom na obrovský objem, ktoré centrálne banky budú musieť ešte vytlačiť v nasledujúcich mesiacoch a rokoch, bitcoin sa môže stať zúčtovacou jednotkou do desiatich rokov,” odhaduje P. Lewis. Ľudia ako Bernanke, Yellen, Powell, či Krugman budú podľa neho pri pohľade späť v budúcnosti považovaní za najväčších bláznov.

S. Ammous predpokladá, že prechod na bitcoin štandard potrvá ešte zhruba štyri ďalšie cykly halvingu. “Najviac sa teším, že si ľudia začnú uvedomovať, o čo prosperujúcejšia spoločnosť môže byť s touto technológiou peňazí, ktoré nemožno devalvovať. Ľudia budú príjemne šokovaní, ako môže vzrásť kvalita života na celom svete. Bude to priama facka do tváre všetkých, ktorí tvrdia, že fiat systém je to najlepšie, čo tu môžeme mať.”

Vzostupu autoritariánstva predchádza pád ekonomiky. Čo bude nasledovať?

Ekonomické, spoločenské aj politické prostredie tzv. „západného sveta“ sa mení. Túto zmenu ešte urýchľujú opatrenia proti „pandémii“. Západná civilizácia sa nachádza v kultúrnej vojne, kde majú navrch neomarxistické idey. Základné slobody jednotlivcov, dlho považované za nedotknuteľné, sa čoraz rýchlejšie rozpadávajú.

„V súčasnosti existujú dva typy ľudí. Tí, ktorí sú znepokojení tým, čo sa deje. A tí, ktorí nepoznajú históriu,“ píše Chris McIntosh z Capitalist Exploits v článku „Čo bude nasledovať“.

Prečo ľudia nevideli prichádzať prvú ani druhú svetovú vojnu, nástup boľševikov, komunistov, Maovu kultúrnu revolúciu, či Pol Potove vraždenie v Kambodži? Pretože nepoznajú históriu a prevláda domnienka, že disponujeme znalosťami, aké naši predkovia nemali. Myslíme si, že nám sa to opakovane nemôže stať.

Problém je v tom, že rozumieme veciam, ktoré sa s nejakou pravidelnosťou počas života opakujú. Striedanie ročných období, či ekonomických cyklov.
Existujú však aj dlhodobejšie cykly, ktoré človek vníma ťažšie, pretože trvajú dekády rokov. Napríklad dlhový cyklus. Ak sa tento trend začína meniť, ľudia ho sotva zaregistrujú, pretože ten predchádzajúci si takmer nikto nepamätá.

Ako raz niekto povedal, ak chcete vedieť, kam s veľkou pravdepodobnosťou smeruje spoločnosť, nezameriavajte sa na právny, ekonomický alebo sociálny systém. Tieto sa môžu zmeniť. Všímajte si skôr to, čo sa študenti učia na univerzitách, čo je ich svetonázor, presvedčenie. Pretože tieto deti budú o dvadsať rokov v rozhodovacích pozíciach. Riadiť korporácie, súdy, politiku.

„Západné demokracie už takmer dvadsať rokov vychádzajú z marxistickej ideológie. Teraz platíme daň za túto indoktrináciu. A história ukazuje, že je takmer nemožné zmeniť toto myslenie,“ tvrdí Ch. McIntosh.

Protikoronové opatrenia nemajú rovnaké dopady na všetkých obyvateľov. Nižšie príjmové vrstvy sú zasiahnuté najviac. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa ešte viac zvyšujú. Silnejú hlasy volajúce po väčšom prerozdelení bohatstva, zdaňovaní najskôr luxusu, potom vyšších príjmov…

Bohatstvo v západnom svete v súčasnosti existuje, pretože bolo naakumulované produktívnymi ľuďmi za určitý čas. Ale pod týmto bohatstvom sa rozumie ľudský kapitál, nielen hmotné statky. „Toto marxisti nechápu. Vidia iba veľké domy, autá a považujú to za bohatstvo. Po tomto pôjdu najskôr. Ale neuspokoja sa iba s jednoduchou lúpežou. Budú chcieť vidieť týchto ľudí krvácať a zomierať.“

Západná civilizácia pácha podľa McIntosha samovraždu. Schopnosť spoločnosti vytvárať kapitál sa práve rozdupáva pod zem. Nielen, že sa táto produkcia zastavuje, ale sa aj ničí prerozdeľovacími politikami v záujme „rovnosti“. Toto prerozdeľovanie má formu daní, či v budúcnosti priameho ovládnutia firmy, podniku štátom.

Väčšina štátov sveta neumožňuje firmám slobodne podnikať, ľudia prichádzajú o peniaze, strácajú zamestnanie a ocitajú sa v úzkych. „Obmedzenia podobné tým, na ktoré sú zvyknutí iba v Severnej Kórei, budú pokračovať. Je iba otázkou času, kedy všetky nahromadené problémy explodujú v podobe násilia a občianskych nepokojov. Toto nie je iba otázka USA. Pád ekonomiky bol vždy kľúčom k vzostupu autoritárstva.“

Tzv. nová monetárna teória (MMT) spolu so základným univerzálnym príjmom (UBI) sú už na stole v západnej Európe aj USA. „UBI je katastrofálne zlý nápad. Ak ľuďom vezmete motiváciu vstať z postele a pracovať a tým nájsť istý zmysel života (spolupracovať, vytvárať hodnoty, pomáhať druhým), úplne zničíte ľudskú podstatu. Iba idiot môže očakávať, že toto skončí dobre. Je ťažké si čo i len predstaviť, akú ekonomickú deštrukciu toto prinesie. Nehovoriac o zničení spoločenských základov ľudstva.“

Podľa McIntosha to bude znamenať nedostatok tovarov a služieb. Tým najzjavnejším budú potraviny (generácie, ktoré vo východnej Európe zažili komunizmus, si určite pamätajú dlhé rady v prázdnych obchodoch na mäso, či exotickejšie ovocie).

Ľudia s nápadom už nezakladajú firmy na západe v takých počtoch ako kedysi. Povinné gender kvóty, X stále sa meniacich povolení a podmienok od úradov ešte pred samotným spustením činnosti, šikana počas podnikania, nehovoriac o stále vyšších daniach. Do toho korona a rozhodovanie epidemiológov a hygienikov, čo vlastne ešte môžete a čo už nie. Riziká štandardného podnikania sú jednoducho príliš vysoké. A takýmto spôsobom zaniká tvorba kapitálu, inovácia.

Kapitál si bude hľadať jurisdikcie s lepšími podmienkami. Sú vôbec také? Podľa McIntosha sa pri hľadaní treba pozrieť na krajiny, ktorých sa demonštrácie „Black Lives Matter“ dotkli najmenej alebo vôbec. Čím ďalej na východ, tým menší dopad tohto novodobého sociálneho hnutia, za ktorým sa skrýva marxizmus. Východná Európa a Ázia.

Po páde komunizmu nachádzali mnohí východoeurópania svoje šťastie v západnej Európe. No už niekoľko rokov sa vraj tento trend obracia a títo ľudia sa vracajú domov, do krajín s vyšším životným štandardom, ako keď ich opúšťali. Socialistické idey tu vraj nebudú mať takú živnú pôdu ako na západe, pretože veľa ľudí si tieto časy ešte pamätá.

Autor si myslí, že druhou fázou v tomto posune bude príchod šikovných západoeurópanov, ktorí tu budú môcť lepšie realizovať svoje nápady. „Jediným háčikom bude, že presun z krajiny do krajiny bude oveľa oveľa náročnejší ako kedysi.“

Ďalším regiónom, kam budú ľudia zo západu utekať, je Ázia. Tam o žiadnom hnutí „Black Lives Matter“, heslách o „sociálnej spravodlivosti“ alebo klimatickej propagande ani nechyrujú.

Stále viac firiem bude presúvať sídlo do Ázie a zároveň tu zvyšovať kapitál.
Západný svet sa zatiaľ bude utápať v čoraz väčšej politickej korektnosti, cenzúre slobodného slova, priameho a nepriameho obmedzovania podnikania. Štáty budú ďalej okliešťovať pohyb kapitálu, ľudí (korona bola veľmi vhodná zámienka na to druhé).

Presun intelektuálneho kapitálu bude náhly a rýchly. „Marxisti nechápu, že bohatstvo nie je o veciach. Je to o intelektuálnom kapitáli. Veci sú iba výsledkom jeho použitia. Ak ho odstránite, nastáva úpadok a rozklad. To nás, žiaľ, čaká.“

„Nasledujúca dekáda bude neobvykle priaznivá pre tvrdé aktíva. Pes je však zakopaný v tom, že ak žijete v niektorej z krajín západného sveta, existuje veľká pravdepodobnosť, že sa vás pokúsia pripraviť o časť alebo celý zisk.“

A teraz kľúčová otázka: Ako sa ubránite ukradnutiu svojho majetku? Na čo tento majetok premeníte, aby nestratil reálnu cenu? S čím bez problémov prekročíte akékoľvek hraničné aj kapitálové kontroly?

Odpoveď určite poznáte.

Raoul Pal: Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému

Raoul Pal publikoval túto analýzu koncom marca najskôr výhradne pre klientov jeho newslettera Global Macro Investor. Neskôr ju sprístupnil aj ostatným záujemcom. „Je to to najdôležitejšie, čo som kedy napísal. Vzhľadom k okolnostiam je správne sprístupniť tieto riadky širšiemu okruhu ľudí v pôvodnej forme.“

Neprisvojuje si právo na pravdu, ani presné prognózovanie ďalšieho vývoja. „Možno sa mýlim, ale v tejto fáze to nie je o tom mať pravdu alebo nie. Skôr o pochopení skutočných rizík v budúcnosti. Osobne dúfam, že sa mýlim, pretože to, pred čím stojíme, je veľmi škaredé.“

To, čím svet prechádza a najbližšími rokmi bude prechádzať, má tri fázy:

panika (nedostatok likvidity)
nádej (fáza korekcie a dúfania v návrat doterajších časov)
insolventnosť (najtvrdšia fáza, ktorá všetko zmení, vrátane samotného systému)

R. Pal si myslí, že toto je nepochybne najväčšia ekonomická udalosť za ostatných 150 rokov. Dokumentujú to historické prepady prakticky všetkých ekonomických čísel. „Nikdy doteraz sa celý svet nezatvoril, nezastavil a následne neostal zatvorený niekoľko týždňov.“

Finančný sektor, investori a špekulanti využili pokles ceny akcií na nákup v očakávaní skorého zotavenia a pokračovania rastu v tvare „V“ alebo „U“. Ako vždy doteraz. No záverečná panika podľa neho ešte len nastane a špekulatívne stopky všetkých, ktorí naskočili na vlak, budú vymetené.

Prečo sme teda dno ešte nevideli? Pal prirovnáva situáciu k roku 1929. Analógia síce nesedí presne (súčasný vývoj je rýchlejší), ale kontext je rovnaký. Roky 2020 a 1929 sú podobné v tom, že im predchádzala rovnaká dekáda ústiaca do súčasných problémov.

Podobne ako dnes, aj v 1929 sa počítalo s odrazom trhov. Ten však trval šesť mesiacov a trhy sa opäť začali potápať hlbšie a hlbšie.

*Vývoj ceny akciového indexu DJIA počas veľkej hospodárskej krízy (Zdroj: GMI)*

Kríza všetkého

Súčasná kríza obsahuje prvky všetkých doterajších. Ázijská dlhová v 90. rokoch, akciová bublina v 2000, kríza likvidity v 2008. A, samozrejme, veľká hospodárska kríza v 1929, ktorá bola kombináciou všetkých zmienených plus menová s problémom solventnosti.

Neudržateľnosť tohto stavu je výsledkom:

najväčšej akciovej bubliny všetkých čias (od roku 2008 ju ťahali najmä spätné odkupy akcií firiem)
najväčšieho počtu obyvateľstva v dôchodkovom veku (táto skupina drží prakticky všetky akcie a dlhy)
najväčšia bublina firemných úverov (plus študenti, požičky na autá)
bublina dolárového štandardu (svetový dlh držaný v USD)
bublina centrálneho bankovníctva
banková kríza v EÚ

V takejto situácii stačí aj mierny vánok a systém sa začne potácať. Namiesto vánku však prišiel pustošivý tajfún vo forme korony, resp. dôsledkov opatrení štátov.

„Ak sa na to pozriem z nadhľadu, jednoducho nevidím svet, v ktorom sa toto všetko naraz nezrúti počas dlhšieho časového obdobia. Ak to nezapáli najväčší šok pre HDP v histórii ľudstva, tak môžeme ísť všetci domov a vyhlásiť makro za mŕtve.“

Výsledkom bude to, čoho sa centrálne banky obávajú najviac a proti čomu bojovali posledných 12 rokov – dlhová deflácia a kríza solventnosti. Povedú ku strate dôvery v štátne meny a celý finančný systém ako ho poznáme v súčasnosti. To, čo sme videli doteraz, bola iba ochutnávka. Hlavný chod bude nasledovať.

Koniec donekonečna rastúcim akciám

Akciový trh, prajúci nakupujúcim, skončil. Áno, budú nejaké cyklické pohyby nahor. No podobne ako v Japonsku je dlhodobý rast minulosťou. Podľa R. Pala to súvisí s krízou dôchodkových systémov. Staršie generácie sa budú zbavovať akcií a dlhopisov, spätné odkupovanie vlastných akcií firmami je tiež minulosťou.

„Japonské akcie stratili 80 % počas tohto prechodu a nikdy sa nevrátili späť. Európske akcie prišli zatiaľ o 63 % a nezotavili sa. Myslím, že Európa sa prepadne o 80 % a viac.“

Tzv. “babyboomeri”, teda povojnová generácia, budú už predávať každú rely, len aby si ochránili ich posledné a rýchlo sa zmenšujúce usporené rezervy. „Babyboomeri sú úplne v riti. Utrpia neočakávané straty z vecí, ktorým nerozumeli,“ upozorňuje R. Pal.

Práve táto kategória obyvateľov spôsobí najväčší únik z akciového trhu od roku 1930. Zároveň doteraz najviac míňala nakupovaním. Tomu je koniec a ekonomika sa tomu bude musieť prispôsobiť.

*Priemerné úspory domácností v USA. Európa je na tom zrejme ešte horšie (Zdroj: GMI)*

Pomalší rast ekonomiky bude znamenať, že zadlžení ľudia a firmy nebudú schopní splácať úvery. Štartuje úverová deflácia, kde objem dlhov už nebude podporovaný adekvátnym cash-flow. To bude zároveň vysávať kapitál z finančného systému, pričom centrálne banky a štáty budú zachraňovať podniky. Verejný dlh tak môže vzrásť niekoľkonásobne.

Všade bude nedostatok peňazí, všetci budú kričať o pomoc (Ak si všímate svet okolo seba, toto sa už deje). To je dlhová deflácia. Novo natlačené papieriky štátov nepomôžu. Finančný systém ich nepustí ďalej do ekonomiky. Budú to peniaze pre banky a vybrané záujmové skupiny, nie bežných dlžníkov.

*Rýchlosť pohybu peňazí v ekonomike je na dne (Zdroj: GMI)*

Dolár nakoniec zožerie aj sám seba

Poslednou záchranou sa stane kráľ všetkých fiat mien – americký dolár. Každá iná mena bude voči nemu devalvovať. No aj na posledný pilier fiat systému príde rad. Ale až po najväčšej a záverečnej bubline. „Dolár najskôr zožerie všetkých konkurentov a potom zožerie aj sám seba.“

Po tomto záverečnom záchveve dolár definitívne stratí silu a centrálne banky budú musieť prísť s alternatívami – digitálnymi menami. „Dolárový štandard obetujú za niečo iné. Počas toho EÚ príde o svoj bankový systém. A dovidenia môžeme povedať aj bankovému systému v Japonsku.“

Kontrakcia dlhu sa prejaví na rekordnom náraste aktív centrálnych bánk. To vyústi do straty dôvery v súčasný finančný systém a peniaze v takejto forme.

„Všetci sme vedeli, že to príde nejakým spôsobom, forme. No nevedeli sme, kedy to nastane. Teraz je to jasné. Pravdepodobným výsledkom najväčšej ekonomickej udalosti našeho života je ešte väčšia ekonomická udalosť.“

Najväčšia dlhová deflácia v histórii

Rely akciového trhu v USA v roku 1929/30, ktorá trvala pol roka, narazila na realitu. Obnovenie prepadu vyústilo do insolventnosti. Ľudia ani firmy nedokázali splácať svoje záväzky. „Toto sa pravdepodobne teraz blíži,“ myslí si Pal.

Takýto masívny zásah spôsobí, že ekonomika sa tak skoro nezotaví. „Šancu na zotavenie ekonomiky v tvare U by som videl na 30 %. Možnosť dlhovej deflácie na 70 %.“

„USA je najväčším dovozcom na svete. No dopyt na tomto trhu je zničený. EÚ je najväčšie obchodné zoskupenie na svete. Dopyt je tu zničený. V Ázii rovnako. Južná Amerika a Afrika sú na rade. Továrne bez objednávok sú cestou k nesplácaniu dlhu.“

„V takomto svete neexistuje dostatok cash-flow na pokrývanie úverov. Jedinou cestou je viac dlhu (vládne pôžičky alebo dotácie), odpúšťanie dlhu (default) a dlhová kríza, ktorá sa premení na najväčšiu krízu solventnosti, akú tento svet v modernej dobe zažil.“

Bude to najväčší transfer dlhu zo súkromného na verejný sektor (a v konečnom dôsledku na centrálne banky, tlačiace nové peniaze). Záchranné balíky štátov nie sú vlastne stimulom. Je to iba snaha o zaplátanie dier a nahradenie strateného dopytu. Stimul musí byť oveľa vyšší ako je stratený dopyt.

Práve to je dôvod, prečo rely plná nádeje spľasne a opäť sa ukáže realita. Napriek nekonečným „bailoutom“.

Bitcoin ako call opcia na budúcnosť systému

„Myslím, že pokiaľ ide o dlhodobý aj strednodobý vývoj dolára, tak sa nemýlim. Dolár pôjde oveľa vyššie. No najskôr môže zaznamenať prepad.“

Rozpad súčasného finančného systému sa neudeje jednou veľkou udalosťou, bude to skôr dlhé krvácanie. „Doslova všetky inštitúcie na svete sa budú snažiť systém zachrániť. Nie je to možné bez toho, aby sa z neho stalo ešte väčšie frankenštajnovské monštrum. Už teraz je to deformovaná a sotva fungujúca beštia.“

V tejto fáze, kedy je ponechávanie peňazí v banke alebo hotovosti vysoko riskantné, prichádza čas zlata a bitcoinu. „Zlato slúži ako ochrana majetku. Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému. Obe aktíva nás zachránia a pravdepodobne spravia bohatými.“

Negatívne úroky dlhopisov spôsobia, že v portfóliách ich bude nahradzovať zlato. „Zlato môže vzrásť troj alebo päťnásobne v najbližších troch až piatich rokoch.“

Cena bitcoinu však môže za rovnaké obdobie stúpnuť podľa Pala aj na jeden milión dolárov. „Nie je iba menou alebo uchovávateľom hodnoty. Je to dôveryhodný, verifikovateľný, bezpečný, finančný a zúčtovací digitálny systém, ktorý nemožno vytvoriť mimo kryptografického algoritmu.“

„Už teraz je bitcoin najlepšie zhodnocujúcim sa aktívom v histórii, a to je tu iba desať rokov. Bitcoin prišiel na svet počas finančnej krízy a toto je presne to, prečo vznikol.“ Podľa neho cena bitcoinu dosiahne 100-tisíc dolárov do dvoch rokov. „Ale môže ísť aj na milión USD. Iste, najskôr môže ešte klesnúť. Ale to by bolo iba dobré.“

„Všetci potrebujeme vlastniť fyzické zlato v úschove namiesto hotovosti v banke. Spravte túto zmenu pomaly, postupne. Nie je to naliehavé. Všetci potrebujeme držať bitcoin. Je na každom z vás, koľko to bude.“
Raoul Pal chce v bitcoine držať štvrtinu všetkých likvidných aktív. V rovnakom pomere sú zastúpené špekulatívne investície, zlato a dolárová hotovosť.

Dekáda devalvácie štátnych mien

Pal si v žiadnom prípade neprisvojuje schopnosť presne predpovedať budúcnosť. Vyjadrené pravdepodobnosťou, tomuto scenáru dáva 60 %-nú možnosť uskutočnenia.

Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch bola najväčšou krízou dlhovej deflácie v dovtedajšej histórii. „Myslím, že teraz si ju zopakujeme a riešenia budú podobné.“

Výsledkom kolapsu celosvetovej ekonomiky bol default takmer všetkých krajín. Obrovské množstvo dolárového dlhu nedokázali splatiť a devalvovali svoje meny. To ich ochránilo od zničujúceho dopadu krízy, ktorá tak najviac zasiahla práve USA.

Do roku 1933 sa Amerika prepadla na kolená, na čo politici reagovali. Zrodil sa tzv. „New Deal“ – obrovský štátny stimul verejných investícií, rovnajúci sa 40 % HDP, čo je 6,5 bilióna USD v dnešných cenách.

Dolár devalvoval o 40 % oproti zlatu, dane pre majetnejších aj firmy vzrástli. Takto nejako GMI predpokladá vývoj aj v tejto dekáde. „Krajina za krajinou bude defaultovať a devalvovať menu, čo ešte viac posunie dolár nahore.“ Americká vláda bude musieť tiež reagovať devalváciou, čo bude znamenať koniec dolárového štandardu a súčasného finančného systému.

Dvadsiate roky definujú podobu sveta na najbližších sto rokov. História 30-tych rokov minulého storočia tomu napovedá.