Tag: Centrálna banka

Caitling Long pekne vysvetľuje, čo sa práve deje na finančných trhoch. Pre odchovancov rakúskej ekonomickej školy to nie je, samozrejme, nič nové.

Západný svet nafúkol za ostatných zhruba 50 rokov dlhovú bublinu obrovských rozmerov. Tá teraz praská a pokúša sa vyfučať. Rovnako ako v rokoch 2008, 2001, 1997, 1994, 1987, 1981 a 1974. Avšak vždy doteraz existovala dostatočná kapacita pre opätovné nafúknutie systému novým dlhom. Inými slovami, vždy existovali ešte nejaké aktíva nezaťažené dlhom (priamo alebo nepriamo). Čiže štáty boli stále solventné a ich fiat meny mali hodnotu.

Je dôležité si uvedomiť, že pri expanzii dlhu rastie likvidita a väčšinou to vytlačí nahore iba ceny finančných aktív.

Dlh rástol po dobu 50 rokov, pričom sa občas objavila fáza zmenšovania jeho objemu (napr. v roku 2008, rovnako ako teraz). Mejnstrímoví ekonómovia vyzývajú centrálne banky a štáty, aby kompenzovali úbytok dlhu vytvorením nového dlhu cez monetárne a fiškálne stimuly a vyplnili tak dieru.
V skutočnosti vypĺňajú zmenšujúci sa dlh novým verejným dlhom v snahe zabrániť korekcii cien finančných aktív, ktorá je nevyhnutnou súčasťou zmenšovania dlhu (dlhovej deflácie). To práve pozorujeme.

Manipulácia trhu úrokovou mierou

Znižujúci sa dlh je výsledkom deštrukcie kapitálu. Firmy zarobili menej než sú kapitálové náklady. V roku 2008 sa to stalo odvetviu stavebníctva a realít, v roku 2020 odvetviu ťažby ropy. Dlhové deflácie odhaľujú veľkosť deštrukcie kapitálu, ktorá nebola viditeľná, pretože injekcie nového dlhu dokázali zakryť tento problém na papieri.

Prečo to nebolo viditeľné počas formovania? Dôvodom je netrhové a umelo nízke nastavenie úrokových mier. Rovnaké chybné rozhodnutia realizovali celé odvetvia ekonomiky v rovnakom čase.

Napríklad si zoberme investíciu do projektu s očakávaným výnosom 10 % a váženým priemerným nákladom na kapitál na úrovni 8 %. Výnos predstavuje v tomto prípade 2% z investovaného kapitálu.
Ale čo ak je WACC v skutočnosti 12 %? Očakávaný výnos je iba 10 %. To znamená, že projekt ničí kapitál. Takýto projekt sa nemal nikdy realizovať!

Ako mohla firma spraviť takúto veľkú chybu? Dôvodom je mylná informácia z trhu. Trh jednoducho chybne ocenil náklady na požičanie kapitálu. Ako? Práve tými umelo nízko nastavenými úrokovými mierami, ktoré sú výsledkom rozhodnutí centrálnej banky a snahy stimulovať ekonomiku. Takže z dobrého projektu na papieri sa stal stratový projekt v realite. A túto chybu spravila každá firma v danom odvetví v rovnakom čase.

Neboli to idioti. Iba sa chybne spoľahli na to, že prílev lacných peňazí potrvá donekonečna. A prečo by nie, keď trvá už 50 rokov? Doteraz vždy, keď nastal problém, prišiel na pomoc štát monetárnym alebo fiškálnym stimulom, prípadne obomi v ostatných časoch.

Zasypávanie čoraz väčšej diery

Problémom však je rozsah takýchto stimulov na udržanie rastu celého systému, pretože veľkosť kríz neustále rastie. Trhy teraz ignorujú masívne stimuly. Tá jama, ktorú sa v súčasnosti FED a vláda snažia zasypať, je oveľa väčšia ako v roku 2008. Prečo? Objem dlhu sa odvtedy výrazne nafúkol a preto je aj dlhová kontrakcia oveľa väčšia. Iba pre predstavu, dlh v nefinančnom sektore USA (domácnosti, firmy, vláda) vzrástol o 10 % za ostatné dva roky!

Premýšľam, či všetok ten korporátny dlh na financovanie spätného odkupu akcií za oveľa vyššie ceny vytvoril skutočný výnos… Alebo masívna misalokácia kapitálu v energetickom odvetví… Preto závratné biliónové stimuly nemusia zafungovať a sú iba postrkovaním na tenkom lane.
Pretože veľkosť dlhovej bubliny je oveľa závratnejšia.

Iba odpísanie zlého dlhu za posledné dva roky by si vyžadovalo 10 biliónov dolárov na zaplnenie diery. Čo to znamená? Pripútajte sa a pripravte sa na poriadnu volatilitu. Zatiaľ sme nič nevideli.

Čítala som veľa o tom, čo sa deje počas umierania dlhových systémov. Volatilita je ohromujúca. Tie 5 % pohyby, ktoré pozorujeme teraz, sú nič! Predstavte si 20 %. V jednom prípade pri konci dosahovali swingy 50 %. Áno, 50 % pohyb ceny nahore a dole počas jedného dňa. Stane sa to teraz? Neviem, ale nebolo by to prekvapujúce.

Nevyhnutné prispôsobovanie ekonomiky

Treba si uvedomiť, že tieto situácie neznamenajú koniec života. Ide o reštrukturalizáciu ekonomiky, počas ktorej vlastníctvo výrobných faktorov prechádza zo slabších do silnejších rúk. Z rúk ničiteľov kapitálu do rúk tvorcov kapitálu. Je to nevyhnutný výsledok.

Znie to strašidelne a aj je. Netvrdím, že je to koniec systému založeného na dlhu, iba načrtávam takúto možnosť. Náklady na opätovné nafúknutie celého systému sú tentokrát oveľa vyššie ako 10 biliónový stimul. A ak aj zafunguje, ďalšie náklady v budúcnosti budú zase oveľa oveľa vyššie.

Vďaka za to, že existujú alternatívne systémy pre uchovanie bohatstva! Budete sa cítiť lepšie, ak sa vám chce naštudovať si históriu a pochopiť to celé a venovať čas samovzdelávaniu o alternatívach.
Takéto situácie odmeňujú tých, ktorí prijmú zmenu a ignorujú rady ľudí zaseknutých v starej paradigme. Obrovské príležitosti sa už otvárajú!