Eurobyrokratom sa nepáčia kryptobiznisy a najradšej by ich všetky zrušili. To však nie je v ich moci, a tak chcú sťažiť život aspoň tým, na ktorých majú páky. Kryptozmenárňam pribudnú zbytočné starosti a výdavky, špinavé peniaze sa budú naďalej prať cez legitímne bankové euro, dolár…účty.
Európska komisia predvčerom schválila legislatívny návrh na doplnenie tzv. AML (proti praniu špinavých peňazí) smernice, ktorým sa kryptozmenárne a poskytovatelia peňaženiek dostávajú pod reguláciu európskeho práva.
Hlavným jadrom tohto návrhu je už dlhšie avizovaná snaha eurobyrokratov sťažiť ľuďom prístup ku kryptomenám a najmä odstrániť istú mieru anonymity pri prevodoch na fiat meny. Zmenárne a poskytovatelia peňaženiek držiacich privátne kľúče klientov budú musieť podrobne preskúmať každého zákazníka v súlade s “obľúbenými” KYC predpismi, monitorovať a reportovať podozrivé transakcie.
Pochopiteľne, netýka sa to altcoinových kryptozmenární, ktoré neprichádzajú do styku s fiat peniazmi a na ktoré regulátori nemajú žiadne páky. Na spoločnosti, ktorých primárnym biznisom nie je výmena kryptomien, na osoby kupujúce a predávajúce alebo financujúce kúpu, sa predpis tak isto nevzťahuje.
Podľa jedného výkladu sa návrh neobmedzuje primárne na jeden cieľ a každý, kto je zodpovedný za starostlivosť o súkromné kľúče inej osoby bude pravdepodobne povinný vykonávať vyššie uvedené aktivity. To by sa mohlo týkať aj držiteľov (?) multisig peňaženiek.
Tento krok bol už dlho očakávaný a avizovaný, pričom väčšina zmenární tieto opatrenia už realizuje istý čas. No ako vždy, diabol sa skrýva aj v detailoch. Okrem zvýšeného špehovania smernica prináša aj právnu definíciu “virtuálnych mien”: “… digitálna reprezentácia hodnoty, ktorú nevydáva centrálna banka alebo iná verejná inštitúcia, ani nie je spojená s fiat menou, ale je akceptovaná fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok, ktorý možno elektronicky previesť, uschovať alebo vymeniť.”
Túto definíciu zahrnú jednotlivé krajiny EÚ nielen do svojej AML legislatívy, ale pravdepodobne sa dotkne aj iných zákonov.
Návrh musí v ďalšom procese prejsť Európskou radou a schváliť ho musí Európsky parlament. Členské štáty sú následne povinné ho transponovať do svojho práva do dvoch rokov. Teda aspoň to je zvyčajná lehota. No byrokrati majú zjavne naponáhlo (možno aj kvôli možnému Brexitu a hroziacemu otrasu európskych ekonomík?) a chcú, aby harmonizácia prebehla do konca tohto roku.
You must be logged in to post a comment.