Bitcoin je praktické a nevyhnutné riešenie pre všetkých. Aj pre firmy s veľkými hotovostnými rezervami trčiacimi na bankových účtoch alebo v dlhopisoch.
Potvrdzuje to aj spoločnosť Square, za ktorou stojí spoluzakladateľ a CEO Twitteru Jack Dorsey. Firma, ktorá umožňuje ľuďom kupovať a predávať bitcoin, nakúpila tento týždeň na vlastný účet 4 709 bitcoinov v celkovej hodnote 50 miliónov dolárov.
Samozrejme, bitcoin nie je pre Square žiadna mimozemská technológia budúcnosti, ale reálny nástroj v podmienkach obrovskej neistoty ekonomického prostredia. “Nazdávame sa, že teraz je ten správny čas rozšíriť prevažne dolárovú účtovnú súvahu a významnejšie investovať do bitcoinu vzhľadom na rýchly rozvoj kryptomeny a bezprecedentnú neistotu makroekonomického a menového vývoja,” uvádza Square vo zverejnenom vyhlásení.
Bitcoin považuje za nástroj, cez ktorý sa môžu jednotlivci na celom svete zapojiť do globálneho menového systému a zaistiť svoju finančnú budúcnosť. Square transparentne popisuje aj spôsob nákupu bitcoinu cez svojho OTC obchodníka, ako aj zabezpečenia úschovy a poistenia kryptomeny.
Podobný krok spravila pre niekoľkými týždňami spoločnosť MicroStrategy. Hotovosť v objeme 250 miliónov dolárov premenila na 21 454 bitcoinov. Podobne ako Jack Dorsey, aj Michael Saylor zdôrazňuje úlohu bitcoinu ako uchovávateľa hodnoty a zároveň zaujímavého investičného aktíva s väčším potenciálom dlhodobého zhodnotenia v porovnaní s držaním hotovosti.
Stratégia alokácie kapitálu Microstrategy vychádza z identifikovania najväčších rizík makroprostredia: ekonomická a zdravotná kríza v dôsledku covidu, bezprecedentné finančné stimuly štátov na celom svete, globálna ekonomická a politická neistota.
“Bitcoin je digitálne zlato – tvrdší, silnejší, rýchlejší a chytrejší než akékoľvek peniaze predtým,” hovorí Saylor. Svet prestupuje podľa neho z mobilnej do virtuálnej vlny, ktorú charakterizuje rýchla dematerializácia produktov, služieb a procesov v dôsledku technologického vývoja. Tento presun ešte viac urýchlila tzv. covid kríza.
Mnohé korporácie boli donútené novými podmienkami prehodnotiť svoje fungovanie a systémy, vrátane účtovných súvah a finančných stratégií. Práve firmy unikajúce pred infláciou a neistotou do bezpečných aktív môžu poháňať ďalšiu vlnu adopcie bitcoinu.
Raoul Pal publikoval túto analýzu koncom marca najskôr výhradne pre klientov jeho newslettera Global Macro Investor. Neskôr ju sprístupnil aj ostatným záujemcom. „Je to to najdôležitejšie, čo som kedy napísal. Vzhľadom k okolnostiam je správne sprístupniť tieto riadky širšiemu okruhu ľudí v pôvodnej forme.“
Neprisvojuje si právo na pravdu, ani presné prognózovanie ďalšieho vývoja. „Možno sa mýlim, ale v tejto fáze to nie je o tom mať pravdu alebo nie. Skôr o pochopení skutočných rizík v budúcnosti. Osobne dúfam, že sa mýlim, pretože to, pred čím stojíme, je veľmi škaredé.“
To, čím svet prechádza a najbližšími rokmi bude prechádzať, má tri fázy:
panika (nedostatok likvidity)
nádej (fáza korekcie a dúfania v návrat doterajších časov)
insolventnosť (najtvrdšia fáza, ktorá všetko zmení, vrátane samotného systému)
R. Pal si myslí, že toto je nepochybne najväčšia ekonomická udalosť za ostatných 150 rokov. Dokumentujú to historické prepady prakticky všetkých ekonomických čísel. „Nikdy doteraz sa celý svet nezatvoril, nezastavil a následne neostal zatvorený niekoľko týždňov.“
Finančný sektor, investori a špekulanti využili pokles ceny akcií na nákup v očakávaní skorého zotavenia a pokračovania rastu v tvare „V“ alebo „U“. Ako vždy doteraz. No záverečná panika podľa neho ešte len nastane a špekulatívne stopky všetkých, ktorí naskočili na vlak, budú vymetené.
Prečo sme teda dno ešte nevideli? Pal prirovnáva situáciu k roku 1929. Analógia síce nesedí presne (súčasný vývoj je rýchlejší), ale kontext je rovnaký. Roky 2020 a 1929 sú podobné v tom, že im predchádzala rovnaká dekáda ústiaca do súčasných problémov.
Podobne ako dnes, aj v 1929 sa počítalo s odrazom trhov. Ten však trval šesť mesiacov a trhy sa opäť začali potápať hlbšie a hlbšie.
Vývoj ceny akciového indexu DJIA počas veľkej hospodárskej krízy (Zdroj: GMI)
Kríza všetkého
Súčasná kríza obsahuje prvky všetkých doterajších. Ázijská dlhová v 90. rokoch, akciová bublina v 2000, kríza likvidity v 2008. A, samozrejme, veľká hospodárska kríza v 1929, ktorá bola kombináciou všetkých zmienených plus menová s problémom solventnosti.
Neudržateľnosť tohto stavu je výsledkom:
najväčšej akciovej bubliny všetkých čias (od roku 2008 ju ťahali najmä spätné odkupy akcií firiem)
najväčšieho počtu obyvateľstva v dôchodkovom veku (táto skupina drží prakticky všetky akcie a dlhy)
najväčšia bublina firemných úverov (plus študenti, požičky na autá)
bublina dolárového štandardu (svetový dlh držaný v USD)
bublina centrálneho bankovníctva
banková kríza v EÚ
V takejto situácii stačí aj mierny vánok a systém sa začne potácať. Namiesto vánku však prišiel pustošivý tajfún vo forme korony, resp. dôsledkov opatrení štátov.
„Ak sa na to pozriem z nadhľadu, jednoducho nevidím svet, v ktorom sa toto všetko naraz nezrúti počas dlhšieho časového obdobia. Ak to nezapáli najväčší šok pre HDP v histórii ľudstva, tak môžeme ísť všetci domov a vyhlásiť makro za mŕtve.“
Výsledkom bude to, čoho sa centrálne banky obávajú najviac a proti čomu bojovali posledných 12 rokov – dlhová deflácia a kríza solventnosti. Povedú ku strate dôvery v štátne meny a celý finančný systém ako ho poznáme v súčasnosti. To, čo sme videli doteraz, bola iba ochutnávka. Hlavný chod bude nasledovať.
Koniec donekonečna rastúcim akciám
Akciový trh, prajúci nakupujúcim, skončil. Áno, budú nejaké cyklické pohyby nahor. No podobne ako v Japonsku je dlhodobý rast minulosťou. Podľa R. Pala to súvisí s krízou dôchodkových systémov. Staršie generácie sa budú zbavovať akcií a dlhopisov, spätné odkupovanie vlastných akcií firmami je tiež minulosťou.
„Japonské akcie stratili 80 % počas tohto prechodu a nikdy sa nevrátili späť. Európske akcie prišli zatiaľ o 63 % a nezotavili sa. Myslím, že Európa sa prepadne o 80 % a viac.“
Tzv. “babyboomeri”, teda povojnová generácia, budú už predávať každú rely, len aby si ochránili ich posledné a rýchlo sa zmenšujúce usporené rezervy. „Babyboomeri sú úplne v riti. Utrpia neočakávané straty z vecí, ktorým nerozumeli,“ upozorňuje R. Pal.
Práve táto kategória obyvateľov spôsobí najväčší únik z akciového trhu od roku 1930. Zároveň doteraz najviac míňala nakupovaním. Tomu je koniec a ekonomika sa tomu bude musieť prispôsobiť.
Priemerné úspory domácností v USA. Európa je na tom zrejme ešte horšie (Zdroj: GMI)
Pomalší rast ekonomiky bude znamenať, že zadlžení ľudia a firmy nebudú schopní splácať úvery. Štartuje úverová deflácia, kde objem dlhov už nebude podporovaný adekvátnym cash-flow. To bude zároveň vysávať kapitál z finančného systému, pričom centrálne banky a štáty budú zachraňovať podniky. Verejný dlh tak môže vzrásť niekoľkonásobne.
Všade bude nedostatok peňazí, všetci budú kričať o pomoc (Ak si všímate svet okolo seba, toto sa už deje). To je dlhová deflácia. Novo natlačené papieriky štátov nepomôžu. Finančný systém ich nepustí ďalej do ekonomiky. Budú to peniaze pre banky a vybrané záujmové skupiny, nie bežných dlžníkov.
Rýchlosť pohybu peňazí v ekonomike je na dne (Zdroj: GMI)
Dolár nakoniec zožerie aj sám seba
Poslednou záchranou sa stane kráľ všetkých fiat mien – americký dolár. Každá iná mena bude voči nemu devalvovať. No aj na posledný pilier fiat systému príde rad. Ale až po najväčšej a záverečnej bubline. „Dolár najskôr zožerie všetkých konkurentov a potom zožerie aj sám seba.“
Po tomto záverečnom záchveve dolár definitívne stratí silu a centrálne banky budú musieť prísť s alternatívami – digitálnymi menami. „Dolárový štandard obetujú za niečo iné. Počas toho EÚ príde o svoj bankový systém. A dovidenia môžeme povedať aj bankovému systému v Japonsku.“
Kontrakcia dlhu sa prejaví na rekordnom náraste aktív centrálnych bánk. To vyústi do straty dôvery v súčasný finančný systém a peniaze v takejto forme.
Obrázok: Pixabay
„Všetci sme vedeli, že to príde nejakým spôsobom, forme. No nevedeli sme, kedy to nastane. Teraz je to jasné. Pravdepodobným výsledkom najväčšej ekonomickej udalosti našeho života je ešte väčšia ekonomická udalosť.“
Najväčšia dlhová deflácia v histórii
Rely akciového trhu v USA v roku 1929/30, ktorá trvala pol roka, narazila na realitu. Obnovenie prepadu vyústilo do insolventnosti. Ľudia ani firmy nedokázali splácať svoje záväzky. „Toto sa pravdepodobne teraz blíži,“ myslí si Pal.
Takýto masívny zásah spôsobí, že ekonomika sa tak skoro nezotaví. „Šancu na zotavenie ekonomiky v tvare U by som videl na 30 %. Možnosť dlhovej deflácie na 70 %.“
„USA je najväčším dovozcom na svete. No dopyt na tomto trhu je zničený. EÚ je najväčšie obchodné zoskupenie na svete. Dopyt je tu zničený. V Ázii rovnako. Južná Amerika a Afrika sú na rade. Továrne bez objednávok sú cestou k nesplácaniu dlhu.“
„V takomto svete neexistuje dostatok cash-flow na pokrývanie úverov. Jedinou cestou je viac dlhu (vládne pôžičky alebo dotácie), odpúšťanie dlhu (default) a dlhová kríza, ktorá sa premení na najväčšiu krízu solventnosti, akú tento svet v modernej dobe zažil.“
Bude to najväčší transfer dlhu zo súkromného na verejný sektor (a v konečnom dôsledku na centrálne banky, tlačiace nové peniaze). Záchranné balíky štátov nie sú vlastne stimulom. Je to iba snaha o zaplátanie dier a nahradenie strateného dopytu. Stimul musí byť oveľa vyšší ako je stratený dopyt.
Práve to je dôvod, prečo rely plná nádeje spľasne a opäť sa ukáže realita. Napriek nekonečným „bailoutom“.
Bitcoin ako call opcia na budúcnosť systému
„Myslím, že pokiaľ ide o dlhodobý aj strednodobý vývoj dolára, tak sa nemýlim. Dolár pôjde oveľa vyššie. No najskôr môže zaznamenať prepad.“
Rozpad súčasného finančného systému sa neudeje jednou veľkou udalosťou, bude to skôr dlhé krvácanie. „Doslova všetky inštitúcie na svete sa budú snažiť systém zachrániť. Nie je to možné bez toho, aby sa z neho stalo ešte väčšie frankenštajnovské monštrum. Už teraz je to deformovaná a sotva fungujúca beštia.“
V tejto fáze, kedy je ponechávanie peňazí v banke alebo hotovosti vysoko riskantné, prichádza čas zlata a bitcoinu. „Zlato slúži ako ochrana majetku. Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému. Obe aktíva nás zachránia a pravdepodobne spravia bohatými.“
Negatívne úroky dlhopisov spôsobia, že v portfóliách ich bude nahradzovať zlato. „Zlato môže vzrásť troj alebo päťnásobne v najbližších troch až piatich rokoch.“
Cena bitcoinu však môže za rovnaké obdobie stúpnuť podľa Pala aj na jeden milión dolárov. „Nie je iba menou alebo uchovávateľom hodnoty. Je to dôveryhodný, verifikovateľný, bezpečný, finančný a zúčtovací digitálny systém, ktorý nemožno vytvoriť mimo kryptografického algoritmu.“
„Už teraz je bitcoin najlepšie zhodnocujúcim sa aktívom v histórii, a to je tu iba desať rokov. Bitcoin prišiel na svet počas finančnej krízy a toto je presne to, prečo vznikol.“ Podľa neho cena bitcoinu dosiahne 100-tisíc dolárov do dvoch rokov. „Ale môže ísť aj na milión USD. Iste, najskôr môže ešte klesnúť. Ale to by bolo iba dobré.“
„Všetci potrebujeme vlastniť fyzické zlato v úschove namiesto hotovosti v banke. Spravte túto zmenu pomaly, postupne. Nie je to naliehavé. Všetci potrebujeme držať bitcoin. Je na každom z vás, koľko to bude.“ Raoul Pal chce v bitcoine držať štvrtinu všetkých likvidných aktív. V rovnakom pomere sú zastúpené špekulatívne investície, zlato a dolárová hotovosť.
Dekáda devalvácie štátnych mien
Pal si v žiadnom prípade neprisvojuje schopnosť presne predpovedať budúcnosť. Vyjadrené pravdepodobnosťou, tomuto scenáru dáva 60 %-nú možnosť uskutočnenia.
Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch bola najväčšou krízou dlhovej deflácie v dovtedajšej histórii. „Myslím, že teraz si ju zopakujeme a riešenia budú podobné.“
Výsledkom kolapsu celosvetovej ekonomiky bol default takmer všetkých krajín. Obrovské množstvo dolárového dlhu nedokázali splatiť a devalvovali svoje meny. To ich ochránilo od zničujúceho dopadu krízy, ktorá tak najviac zasiahla práve USA.
Do roku 1933 sa Amerika prepadla na kolená, na čo politici reagovali. Zrodil sa tzv. „New Deal“ – obrovský štátny stimul verejných investícií, rovnajúci sa 40 % HDP, čo je 6,5 bilióna USD v dnešných cenách.
Dolár devalvoval o 40 % oproti zlatu, dane pre majetnejších aj firmy vzrástli. Takto nejako GMI predpokladá vývoj aj v tejto dekáde. „Krajina za krajinou bude defaultovať a devalvovať menu, čo ešte viac posunie dolár nahore.“ Americká vláda bude musieť tiež reagovať devalváciou, čo bude znamenať koniec dolárového štandardu a súčasného finančného systému.
Dvadsiate roky definujú podobu sveta na najbližších sto rokov. História 30-tych rokov minulého storočia tomu napovedá.
Hedge fund manažér Paul Tudor Jones patrí k prvým veľkým špekulantom z tradičného finančného sveta, ktorí prišli na chuť bitcoinu. Považuje ho za poistku voči inflácii, ktorú spôsobí „tlačenie“ ďalších peňazí centrálnymi bankami. „Bitcoin mi pripomína zlato v 70. rokoch,“ hovorí.
„Najziskovejšou stratégiou je držať najrýchlejšieho koňa. Ak by som mal prognózovať, tak by som vsadil na bitcoin.“ Jeho investičný fond drží jednociferný podiel aktív v bitcoin futures.
Podľa Tudora svet práve prechádza veľkou monetárnou infláciou, teda bezprecedentnou expanziou všetkých foriem peňazí, aká tu doteraz nebola. Zatiaľ čo kedysi v takýchto podmienkach uvažoval o poistke vo forme kombinácie zlata, dlhopisov, vybraných akcií, mien a komodít, teraz stále viac stúpa význam bitcoinu.
Hoci pri poslednej rastovej fáze bitcoinu v roku 2017 sa investície zbavil, teraz považuje kryptomenu aj za uchovávateľa hodnoty. Spĺňa štyri vlastnosti: zachovávanie kúpnej sily, dôveryhodnosť, likvidita a prenositeľnosť.
„Nie som fanatik do tvrdých peňazí ani krypta. Najpádnejším argumentom pre bitcoin je prichádzajúca digitalizácia všetkých mien, čo covid-19 ešte viac urýchli,“ uvádza Tudor v newsletteri pre klientov.
Aj keď súčasný kolaps dopytu zabráni cenám tovarov a služieb rásť v krátkodobom časovom horizonte, centrálne banky tomu dlhodobo nedokážu zabrániť. Úrokové sadzby by totiž museli výrazne vzrásť.
Jones tvrdí, že investori musia zahodiť finančné učebnice predchádzajúceho desaťročia a vrátiť sa k monetárnej teórii Miltona Friedmana a „oldschool“ ukazovateľov ako M2.
Odpoveď: Dokiaľ budú štátne meny strácať hodnotu, ako je to aj v prípade tej najhlavnejšej z nich – amerického dolára.
Obdobie relatívnej stability trvalo zhruba do polovice 20. storočia. Odpojenie dolára od krytia zlatom a nahradenie vzduchom spôsobuje súčasný závratný pokles kýpyschopnosti.
100 dolárov bolo 100 dolárov v roku 1800, aj v roku 1900. Neskôr sa centrálna banka začala srať do ekonomiky a výsledkom je súčasných 2000 dolárov. Teda to, čo by ste kúpili ešte aj pred 100 rokmi za cca 100 dolárov, dnes zaplatíte za 2000 USD.
Budú teda štátne meny pokračovať v tomto trende? Stačí otvoriť oči, uši a vidíte, kam to smeruje. Spoľahnete sa na to, že politici a banky nechajú tento systém padnúť a s ním všetkých dlžníkov, ktorých za posledné dekády vytvorili?
Alebo budete veriť chladnému matematickému protokolu, limitujúcemu celkový počet bitcoinov na 21 miliónov?
„Pripravme sa na to, že Coinbase alebo inú veľkú burzu zasiahne veľký hak a niekto odhalí údaje o miliónoch používateľských účtov. Bitcoin coinjoin aplikácie môžu byť už o pár rokov ľahko používateľné. Kúpite si bitcoin, zmixujete cez coinjoin a ste na druhej strane. Veľa šťastia Chainalysis, ak to takto bude robiť 30 – 40 % bitcoin komunity. Najmä ak používatelia otvoria po zmixovaní kanál v Lightning network. A ak v najbližších rokoch prejde taproot, schnorr, bude ťažké analyzovať tieto transakcie v blockchain.“
You must be logged in to post a comment.