Americká centrálna banka FED síce patrí medzi najdiabolskejšie inštitúcie dnešnej doby, no v jej útrobách sa občas nájdu aj ekonómovia schopní spočítať si 2+2. David Andolfatto zo St. Louis sa na svojom osobnom blogu zamýšľa nad tým, či je bitcoin bezpečné aktívum.
…”Bezpečné aktívum je objekt s vlastnosťami, na ktorých sa obe strany dokážu veľmi rýchlo zhodnúť a za nízke náklady. Bezpečné aktíva zvyknú byť jednoduchými. Historicky to boli napríklad komodity ako soľ, vzácne kovy alebo mince.”
…“Hotovosť a zlato sú jednoduchými objektami. Skutočnosť, že sa z nich neplatí žiadny úrok, ich činí ešte jednoduchšími. Nie je potrebný žiadny čas na preskúmanie spoľahlivosti, či “neproduktívne” aktívum platí dividendu. Všetci sa ihneď zhodnú na tom, že dividenda je nulová. Tento typ informačnej symetrie je vysoko žiadaný v časoch finančnej neistoty, kedy nikto nevie na isto, čo iní ľudia vedia o cenných papieroch, ktoré predávajú.”
…“To ma privádza k bitcoinu. Myslím, že bitcoin môže byť ďalším výborným bezpečným aktívom na celom svete. Prinajmenšom sa vyznačuje všetkými vlastnosťami, ktoré sa od takéhoto aktíva žiadajú. Je to jednoduché aktívum. Nevzťahuje sa na neho žiadny právny nárok voči čomukoľvek s vnútornou hodnotou. Neplatí žiadny úrok. Mať v držbe bitcoin znamená vlastniť ho, pokiaľ tu nie je zainteresovaná protistrana.
…“Aj keď bitcoin nie je podľa mňa zrovna ideálnym monetárnym nástrojom, to mu nebráni, aby slúžil ako bezpečné aktívum alebo dlhodobý uchovávateľ hodnoty. Keď sa zavŕši trhová penetrácia, jeho správanie výnosovosti bude pravdepodobne kopírovať správanie akéhokoľvek iného bezpečného aktíva.
Tieto vo všeobecnosti dosahujú nízky očakávaný výnos (to znamená, že sú drahé). Investori môžu očakávať nezvyčajne vysoké výnosy v čase krízy. Ale ak nakúpite na vrchole, môžete čakať nezvyčajne vysoké straty, ak kríza ustúpi. V skratke, je to výborná investícia- za predpokladu, že dokážete predvídať, kedy sa kríza objaví a kedy skončí!”
A teraz básnická otázka: žijeme v čase pokojnej ekonomickej istoty?
1. fáza: Opovrhovanie. Ani nie odmietanie, ale opovrhovanie. Táto vec má byť peniazmi, no nevykazuje žiadne znaky peňazí tak ako ich poznáme. Nie je to hmotné. Nevydáva to štát ani to nie je odvodené zo vzácneho kovu.
2. fáza: Nedôvera. Každý deň čítate noviny a už veľa článkov vás presvedčilo, že bitcoin je skutočný, že nejakí podnikatelia vrátane dvojičiek Winklevossovcov, ktoré stáli pri zrode Facebooku, očakávajú z neho veľké zisky. Ale podrobnosti nedávajú zmysel. Bitcoin získate vyriešením matematického problému? Nie? Tým, že necháte počítač vyriešiť matematický problém? Ako to len môže fungovať? V tomto štádiu sa vám preháňajú hlavou slová ako pyramídová hra a tulipmánia.
3. fáza: Zvedavosť. Pokračujete v čítaní. Začína byť jasné, že mnohí ľudia, dokonca aj zdanlivo tí pri zmysloch, ako napríklad internetový pionier Marc Andreessen, ľudia s historickou reputáciou mať pravdu v tejto oblasti, sú tým úprimne nadšení. Ale načo všetok ten hurhaj? Dobre, sú to digitálne peniaze, môžu fungovať, no čo to prinesie bežným ľuďom? A prečo sú ľudia z toho tak nažhavení?
4. fáza: Kryštalizácia. Táto fáza je zlomová. Vyberte akúkoľvek metaforu chcete-môžete to nazvať okamihom ohromenia, momentom rozsvietenia žiarovky v hlave, užasnutia – je to bod uvedomenia, ktorý zasahuje každého, kto strávil s digitálnymi menami nejaký čas, hoci aj ostáva skeptický kvôli prekážkam na ceste k ich akceptovaniu. Niektorí ľudia s ktorými sme sa rozprávali, hovorili o neschopnosti spať niekoľko dní, dôkladne skúmajúc každé slovo, ktoré o bitcoine dokázali nájsť. V hlave vám kryštalizuje úplne nový spôsob ako môžu veci fungovať.
5. fáza: Akceptovanie. Nie je ľahké si to všetko v hlave usporiadať, no tak je to vždy pri každej veľkej idei. To najpodstatnejšie je, že aj keby bitcoin nerástol ďalej, keby sa žiadna z iných altcoin kryptomien neujala a niekoľko stoviek týchto bitcoinu podobných kryptomien s ich špecifickými vlastnosťami a výstrelkami neexistovali, videli sme spôsob robenia biznisu, ktorý je rýchlejší a lacnejší, ktorý vynecháva sprostredkovateľa a rentiera, oslovuje milióny ľudí bez bankového účtu a každému poskytuje nástroj na riadenie svojich vlastných financií a biznisov, ktoré predtým neexistovali. Ak si to raz uvedomíte, už nie je cesty späť.
Svetoví politici a byrokrati mali plné ruky práce s digitálnymi menami v ostatných dňoch. Najskôr Medzinárodný menový fond zverejnil minulý týždeň papier s názvom “Virtual Currencies and Beyond” v pondelok zasadal Výbor Európskeho parlamentu pre ekonomické a monetárne záležitosti a téma sa týkala toho istého – “virtuálnych” mien (slovo virtuálne používajú schválne, pretože znie oveľa menej dôveryhodnejšie ako digitálne alebo krypto). So svojimi príspevkami točiacimi sa najmä okolo regulácie vystúpili zástupcovia EP, EK, OECD, akademickej sféry a združenia a spoločnosti pôsobiace v tejto oblasti, pričom iba poslední menovaní mali naozaj vedomosti o bitcoine.
Celkový tón jednotlivých príspevkov sa niesol v znamení nevedomosti, útržkovitých informácií papagájujúcich hrozby zločinu až po fundované a reálne informácie v poradí byrokrati – akadémia – združenia a firmy.
“Virtuálne meny v skutočnosti nechránia spotrebiteľa a tiež existujú riziká pokiaľ ide o stabilitu platforiem, cenovú volatilitu a tradičné kybernetické hrozby ako krádeže, hakerské útoky a straty. Všetky tieto riziká treba riešiť a my ako regulátori budeme sledovať ako sa vyvíjajú,” Olivier Salles z Európskej komisie nenecháva nikoho z prítomných na pochybách, akú agendu chce riešiť.
Zástupca OECD prirovnal digitálne meny ako uchovávateľa hodnoty k vernostným programom leteckých spoločností. “Existencia neštátneho uchovávateľa hodnoty nie je nič nové. Jedným z najnovších je ‘Frequent Flyer Miles’, no je mnoho ďalších príkladov. Jeden z podstatných rozdielov medzi FFM a virtuálnymi menami (VM)je ľahkosť s akou možno VM premeniť naspäť na zákonné platidlo, hlavne ale nielen prostredníctvom zmenární a obchodných platforiem. Iné spôsoby takejto konverzie môžu vzniknúť v budúcnosti, no nevieme v súčasnosti povedať, ktoré to budú. VM predstavujú alternatívu voči hotovosti a iným štátom vydávaným menám a ich celková hodnota je podstatne menšia.”
Ďalej tiež zdôraznil prínos VM pokiaľ ide o nízke transakčné náklady a okamžité platby. “Je dôležité, aby štáty a zákonodarcovia umožnili také meny, no spôsobom, ktorý by dodal dôveru a životaschopnosť do budúcnosti, bez preferovania jednej meny voči inej.” Taktiež poukázal na skutočnosť, že “hotovosť je oveľa viac anonymnejším prostriedkom pri prenose hodnoty a VM sú verejné, čo umožňuje ich transakčnú analýzu. Ak vynucovatelia zákonov identifikujú adresu a účastníka transakcie, majú účinný mechanizmus na sledovanie celej reťaze prenosu hodnoty. Takže argumenty proti používaniu VM sú podstatne slabšie ako argumenty proti hotovosti.”
Podľa Primavery De Filippi z Národného centra pre vedecký výskum na Univerzite v Paríži “skutočnou výzvou je prísť na to ako možno regulovať spôsobom, ktorý sa nedotkne prínosov pre spotrebiteľa. Blockchain môže znížiť náklady na zosúladenie s reguláciami vďaka špecifickým vlastnostiam ako multisignature a iným technickým mechanizmom ako napríklad proof of solvency. Blockchain možno v tomto zmysle považovať za regulačnú technológiu. Jedným z hlavných prínosov blockchain pre reguláciu je, že rieši problém ‘kto dozerá na dozorcu’, čo je bežný problém fiduciárnych inštitúcií.”
Jeremy Millar, partner spoločnosti Magister Advisors okrem iného vysvetľoval, prečo je sieť digitálnych mien sledovaná oveľa pozornejšie ako banky monitorujú hotovostné depozity. “Počiatočná interakcia bitcoinu s regulovaným fiat finančným systémom nastala v momente, keď sa prvé bitcoin spoločnosti snažili otvoriť účty v komerčných bankách ako inštitúcie prevádzajúce peniaze. Mnohé banky odmietli kvôli nutnosti plnenia vlastných KYC a AML nariadení. Výsledkom toho bolo, že vo veľkých spoločnostiach dnes nájdete aj 40% personálu zabezpečujúceho súlad s reguláciami.” Zaujímavejším bol vznik softvérových produktov, ktoré skúmajú podozrivú aktivitu bitcoinovej blockchain a monitorujú nedovolené transakcie na ‘temnom internete’. To je ďaleko viac ako sú možnosti bánk dnes monitorovať hotovostné depozity.”
Thaer Sabri, riaditeľ Asociácie elektronických peňazí na príklade kenskej spoločnosti M-pesa ilustroval, ako žiadna alebo mierna regulácia môže pomôcť firmám. “Určite ste už počuli o M-pesa, ktorá je veľmi úspešná v Keni. Úspech tejto firmy bolo veľmi ťažké napodobniť, preto teraz nepočujete o jej nasledovníkovi alebo väčšom konkurentovi. V počiatočnom štádiu neexistovala žiadna regulácia, firma prosperovala v prostredí nízkej regulácie a väčšia prišla až neskôr. Tým nechcem povedať, že regulácia nemá opodstatnenie, má. Iba sa musí pripraviť citlivo vzhľadom na vývoj biznis modelu a trhu.”
Siân Jones, zakladateľka Európskeho fóra pre digitálnu menu a blockchain technológiu, sa zamerala na vyvracanie mýtu o používaní digitálnych mien na účely prania peňazí. “Tieto vyhlásenia sú hrubo zveličované a neopodstatnené. Schopnosť sledovať minulé transakcie robí kryptomeny výsostne nevhodné na túto aktivitu. Najlepšie odhady globálneho prania peňazí podľa FATF sú na úrovni 1,6 bilióna USD alebo 0,7 % celosvetového HDP v roku 2009. Porovnajte toto číslo s celkovou dolárovou hodnotou kryptomien na úrovni 7 miliárd USD.
Podrobná analýza bitcoinovej blockchain nám umožňuje vyvodzovať, že virtuálne meny tvoria niečo menej ako 1/100 000 % celkového objemu prania peňazí. Podľa nedávnej správy Europolu falošné 500-eurové bankovky tvoria 30% z 1 bilióna eur bankoviek v obehu aj napriek tomu, že sa bežne nepoužívajú na platenie. Nie je preto pritiahnuté za vlasy konštatovanie, že euro je najmenej 92 krát viac pravdepodobnejšie používané pri praní peňazí ako virtuálne meny.”
Toto odznelo v jednotlivých príspevkoch rečníkov, nasledovala diskusia s europoslancami, kde síce mohlo zaznieť veľa vtipno-tragi-komického, no táto časť už nebola našim predmetom záujmu. Ešte treba dodať, že závery z tejto debaty nie sú nijakým spôsobom určujúce a neznamenajú, že EÚ víta kryptomeny s otvorenou náručou. Keďže sa pripravuje nová finančno-regulačná legislatíva v dôsledku útokov v Paríži, možno očakávať ďalšie pokusy o spútanie digitálnych mien. Všetci však vieme, že nakoniec skončia rovnako ako tie doterajšie.
World politicians and bureaucrats have been busy with digital currencies again these days. The IMF have published their communication note on virtual currencies “Virtual Currencies and Beyond” last week, the European Parliament’s Committee on Economic and Monetary Affairs held public hearing on virtual currencies yesterday with the participation of representatives of the OECD, EC, academia and a digital money groups.
Generally the tone of their contributions was quite unaware up to welcoming though institution representatives only repeated many times used mantras on criminal risks.
“Virtual currencies (VC) don’t really protect consumer and there are also some risks in term of platforms stability, price volatility and a classical cyber threats like thefts, hacking, loss. All those risks will have to be addressed. As a regulators we are going to watch these developments,” Olivier Salles of the European Commission reiterated.
The representative of the OECD compared digital currencies as a store of value to frequent flyer programs. “The existence of non-governmental store of value is nothing new. One of the most recent is the frequent flyer miles (FFM) but there are many other examples as well. One major difference between FFM and VC is the ease with which VC can be transformed back into legal tender currency, mainly but not exclusively through exchanges and trading platforms. There could be other ways of making such a conversion in the future but it’s hard for us to tell exactly what they would be. VC provide an alternative to cash and other nationally issued currencies and they are certainly smaller in total value.”
He further stressed out the beneficial role of VC in transactions because of low costs and instant delivery. “It’s important for governments and legislators to enable such currencies, but in a way that would instill confidence and future viability without expressing a preference for one over another.” He also pointed out the fact that “cash is a much more anonymous mean in transferring value and the VC are public and that allows tremendous amount of transaction analysis. If the address and transactor are in some way identified by law enforcers they have a powerful mechanism to track an entire chains of value transfer. So the arguments used against the VC may be much weaker than the arguments against the use of cash.”
According to Primavera De Filippi of the National Centre for Science Research at Paris University, “the real challenge is to figure out how we can regulate in the way that does not impinge the consumer benefits that blockchain technology can provide. Blockchain can bring down the cost of regulatory compliance thanks to specific features such as multi-signatures and other technical mechanisms as for example proof of solvency. In this sense blockchain technology can be regarded as a kind of regulatory technology. One of the key benefits of blockchain to regulation is that it solves the problem of who watches a watcher, which is a common problem in fiduciary institutions.”
Jeremy Millar, a partner with Magister Advisors also tried to explain how digital currency system is self-regulating. “The initial interaction of Bitcoin with the regulated, fiat financial system occurred when an early bitcoin companies attempted to open commercial bank accounts as money transfer agents. Many banks refused, concerned with fulfilling their own KYC and AML requirements. As a result, in large companies today you will find up to 40% of the staff working in compliance. More interesting has been the birth of software products that apply machine learning to inspect the Bitcoin blockchain for suspicious activity and monitoring the dark web for illicit transactions. This is far beyond the capabilities of banks today to monitor cash deposits.”
Thaer Sabri, CEO of Electronic Money Association gave an example of how no or mild regulation can help businesses. “You have all heard about M-pesa, which is very successful in Kenya. Its success was extremely difficult to replicate, that’s why you don’t hear about next M-pesa. There was no regulation in the earlier stage and M-pesa prospered in very low regulatory environment and regulation came there very late. That’s not to say that regulation doesn’t have a role, it does. It just needs to be sensitive to the evolution of business model and market place.”
Siân Jones, a founder of European Digital Currency and Blockchain Technology Forum (EDCAB) focused on disproving the myth about digital currencies being used for money laundering. “The statements that digital currencies are mostly used to launder money are grossly overstated and unsubstantiated. The ability to trace past transactions render cryptocurrencies highly unsuitable for money laundering. The best estimates of global money laundering according to the FATF are around 1.6 trillion USD or 2.7% of global GDP in 2009. Compare this figure with the total dollar value of cryptocurrencies at around 7 billion USD.
Detailed analysis of bitcoin blockchain allows us to deduce that virtual currencies account for something considerably less than 1/100 000 of 1% of global money laundering. According to a recent Europol report 500 euro notes account for 30 % of 1 trillion euros of banknotes in circulation despite not being a common means of payment. It would not take much to conclude that the euro is at least 92 times more likely to be used in money laundering than virtual currencies.”
Simon Dixon z BnkToTheFuture.com hovorí o budúcnosti kapitálových trhov. V úvode sa zameriava na to, ako funguje finančný trh v súčasnosti a v čom je bitcoin iný.
“Peniaze uložené v banke nie sú v skutočnosti vaše. Ak sa spýtate ľudí na Cypre, povedia vám, že banka môže zmeniť status tých peňazí kedykoľvek. A sú to ich peniaze v súlade so zákonom. Naopak, s bitcoinom vlastníte svoje peniaze. V telefóne, ipade, hard-disku, studenej peňaženke, niektoré sú dokonca, ironicky, uložené aj v banke. Takže vy ste majiteľom svojich peňazí. A to je základný problém v krízach, ktoré sme videli. Pretože štát garantuje peniaze, tieto sa môžu rýchlo zmeniť na peniaze náležiace bankám.
Ak sa banky legálne zmocnia vašich peňazí, minú ich podľa vlastnej chute. A spôsob, akým ich minú, má vplyv na vás a ekonomiku. Zvyčajne banky idú po najmenej rizikových a najvýnosnejších druhoch aktív. Historicky banky boli najviac zainteresované na trhu s hypotékami. A to spôsobovalo rast trhu s nehnuteľnosťami. Pretože každý špekuluje na budúci rast cien. Pretože banky zoberú vaše peniaze a vytvoria hypotekárne úvery. A tiež ich používajú na finančné špekulácie, teda robia s nimi veľmi rizikové operácie.
Blockchain sa zjavil, lebo všetky banky ho chcú odrazu zaviesť. Blythe Masters vraj zachraňuje bitcoin, lebo dáva kredibilitu blockchainu. Ako keby od pečiatky osoby, ktorá vymyslela CDS, teda jeden z najkorupčnejších finančných nástrojov, závisela dôveryhodnosť bitcoinu. Teda hlavný problém ľudí, ktorí tvrdia, ze všetko je o blockchaine nie bitcoine, je to, že sa snažia znovu pretvoriť bankovníctvo využitím blockchainu. Teda v podstate banky budú môcť páchať to isté, čo doteraz, iba lacnejšie. Táto úspora nákladov však nebude prenesená na klientov, a to je jeden z dôvodov, prečo má bitcoin význam. Pretože bitcoin je ten najlepší blockchain. Rieši problém, o ktorom hovorime. Blockchain bude iba lacnejším nástrojom, cez ktorý budú môcť banky páchať viac zločinu a neudržateľné praktiky.
S bitcoin P2P platbami míňate vlastné peniaze. Ale je to zároveň výzva – potrebujete bezpečnosť, naučiť sa ako funguje, ako sa starať o vlastné peniaze. Ak ich dáte banke a tá je ich zákonným držiteľom, zabezpečuje ich bezpečnosť za vás. S bitcoinom môžete ísť do akejkoľvek časti sveta a stále sú to neutrálne peniaze. Neutrálne znamená, že nezáleží na tom, či ste zo Severnej Kórei, USA alebo Indie. Nezáleží na vašom pohlaví, či na aký účel ich používate. Cirkulujú po svete takmer úplne slobodne, bez nejakých problémov. To znamená, ze môžem poslať časť rupie alebo niekoľko miliónovú transakciu za v podstate rovnaké minimálne náklady.
Ďalšou vecou, ktorá je neudržateľná na bankovníctve je monetárna politika. Možno neviete, ale 97% z každého existujúceho centu je v skutočnosti vytvorených bankou. Teda tí, ktorí vravia, že štat/vláda tlačí príliš veľa peňazí, to je iba veľmi malá zanedbateľná časť celkovej peňažnej ponuky. Oveľa viac peňazí sa tvorí, ak uložíte peniaze do banky a tá ich môže vytvoriť schválením nového úveru. Takže v podstate štát outsorcoval schopnosť vyrábať peniaze na komerčné banky. Preto v momente, keď alokujú úvery, vtedy nové peniaze vstupujú do systému. Preto keď chcete nepretržite stimulovať ekonomiku, ako to vláda tvrdí, v skutočnosti žiadajú banky “Prosím, poskytujte úvery, zadĺžte ešte viac naše firmy a spotrebiteľov, aby rástli ceny. A keď toto skončí, prídeme s kvantitatívnym uvoľňovaním a umožníme bankám poskytnúť úvery korporáciám na spätné odkúpenie ich akcií, dlhopisov.” Takže je to úplne neudržateľný systém.
Keď svet objavil bitcoin, každý hovoril iba o tom, že to môže byť pyramídová hra. Pritom tradičný finančný systém je práve takouto 100 % pyramídovou hrou. Pretože sa spolieha na vytváranie stále väčšieho objemu úverov na vyplácanie starších úverov. To je predsa základná definícia pyramídovej hry. A preto sa úroveň dlhu stále zvyšuje.
S bitcoinom je monetárna politika ohraničená. Môžem vám už teraz prezradiť, aká bude peňažná ponuka o 5 alebo 10 rokov. Pretože je riadená matematickým algoritmom. A kontrolovaná stovkami tisíc počítačov na celom svete. Bez centrálneho bodu, ktorý môže byť napadnutý. Je to jeden z najdokonalejších systémov, pri ktorom sa netreba spoliehať na dôveru, čestnosť, ako to je v súčasnom tradičnom systéme, kde štáty prestimulovávajú peňažnú ponuku. A spoliehajú sa na banky, že vytvoria dlhy a zdvihnú trhy nahor.”
You must be logged in to post a comment.