M. Saylor: Bitcoin prináša racionálnosť naspäť do sveta financií

Na bitcoin konferencii v Miami vystúpili aj Max Keiser a Michael Saylor. Prvý menovaný v úlohe zabávača a pýtajúceho sa, druhý ako majiteľ spoločnosti, o ktorej sa väčšina ľudí dozvedela až potom, ako vymenil hotovostné rezervy v stovkách miliónov dolárov za bitcoin.

Hoci Saylor vie už dlho o bitcoine, prvýkrát sa odhodlal na kúpu až nedávno. “Po prvýkrát som kúpil bitcoin pred rokom, takže mám za sebou prvý nováčikovský rok.” Prezradil aj spôsob uvažovania, ako sa k bitcoinu dostal ako k jedinej racionálnej možnosti.

“Prestal som dôverovať všetkým tradičným investičným stratégiam… Myslel som, že môžem vlastniť najväčšie tech spoločnosti a iba čakať. Zmenilo sa to strojnásobením miery peňažnej inflácie. Jedného dňa mi moja 20-ročná neter hovorila o akciách Apple. Vtedy som si uvedomil, že asi to nie je najlepšie miesto pre peniaze. Tak som prišiel k bitcoinu. A chcel som ho čo najrýchlejšie a najviac, lebo čo keď presne toto isté si uvedomí niekto iný a už nebudem môcť výhodne kupovať?”

Saylor porovnáva jednotlivé druhy aktív a zo všetkých vychádza bitcoin ako jasná voľba. “Môžete kúpiť pozemok, no ten sa zdaňuje a niekto vám ho aj môže vziať. Viete si kúpiť zlato, ale opäť vám ho niekto môže vziať. Podobne ako šperky. Dokážete si kúpiť akcie, ale nikdy ich nebudete naozaj vlastniť.”
Bitcoin predstavuje podľa neho kľúčový objav ľudstva, pretože prvýkrát v histórii umožňuje vlastnícke právo pre všetkých osem miliárd ľudí.

Bitcoin je x-krát efektívnejší než veľké firmy

Saylor hovoril aj o tzv. “energetickej náročnosti” ťažby bitcoinu a prevádzkovania siete. Porovnal kapitálové investície a celkovou hodnotu veľkých spoločností. “Bitcoin potrebuje energiu a kapitál za štyri miliardy dolárov na vytvorenie aktíva v hodnote 800 miliárd USD. Za jeden dolár teda dostaneme 200 USD. Pri Googli z 1 USD dostanete 10 USD. Banka JPM minie dolár na vytvorenie hodnoty za 3,8 USD. Aerolinky premenia dolár na 40 centov. Teda bitcoin je 20-krát efektívnejší ako Google, 50-krát efektívnejší ako bežná firma a 500-krát efektívnejší než skutočný výrobca energie.”

Zakladateľ spoločnosti Microstrategy považuje bitcoin za najbezpečnejšiu, najspoľahlivejšiu a najistejšiu vec v celom ekonomickom vesmíre. “Ak hľadáte miesto na uchovanie vašej ekonomickej energie, nenájdete lepšiu možnosť. Bitcoin si môžete uschovať a zobrať so sebou kamkoľvek idete.”


Syndróm vyšinutosti

Zatiaľ čo časť ľudí vidí v bitcoine možnosti, iní ho odmietajú zo strachu, ohrozenia, či iba neporozumenia. Max Keiser hovorí aj o syndróme vyšinutosti. Je to stav, kedy človek počuje o niečom alebo niekoho, čo spôsobí extrémny, často iracionálny hnev a frustráciu.

“Ak sa niekto cíti komfortne vo svojom prostredí, má dostatok bohatstva a pohodlia, je v jeho záujme udržovať veci tak ako sú. Nedokáže si predstaviť zmenu podmienok. Ak sa loď potápa a vy o tom viete, hľadáte záchranný čln. Ak o tom ale neviete, hoviete si v luxusnej kajute a niekto vám zaklope s tým, že máte čo najrýchlejšie opustiť loď, považujete to za dotieranie,” vysvetľuje Saylor.

“Vždy, keď počujem niekoho kritizovať bitcoin, pýtam sa: Aké je tvoje riešenie pre ľudí v Argentíne? Je ľahké kritizovať na kocktail večierku v NewYorku. Ale čo poviete tým v Afrike, Južnej Amerike, Ázii?”
“Nikdy som nepočul žiadneho kritika povedať: ‘Nemám rád bitcoin, ľudia v iných častiach sveta by si mali kúpiť akcie Apple, aby ochránili svoje celoživotné úspory pre kradmou rukou tamojších vlád.’ To nikto nehovorí. Takže neponúkate konštruktívne riešenie problému, iba reflexívne odmietate novú vec.”

Čo nastane, ak sa časť peňazí uložených vo fiat menách a dlhopisoch presunie do bitcoinu? Podľa Saylora sa obnoví mechanizmus objavovania ceny. “Ak sa demonetarizujú rezidenčné nehnuteľnosti, budete si môcť dovoliť dvakrát väčšie domy za polovičnú cenu. Ak sa demonetarizuje zlato, šperky budú stáť polovicu dnešnej ceny. Demonetizovaním dlhu si budete môcť kúpiť ročnú rentu s 8 % úrokom pri nulovom riziku. Demonetizácia akcií a ETF spôsobí, že môžete investovať do spoločnosti pri normálnejšom P/E pomere ako 50.”

Bitcoin prináša racionálnosť do sveta financií

Saylor sa nevyhol ani politickým prehláseniam. Bitcoin podľa neho napráva aj fungovanie vlád, pretože ich núti k racionálnosti. Čiastočne to vidieť na krajinách s kolabujúcimi menami, kde musia prijať novú menu, aj keď zatiaľ je to najčastejšie dolár.

Budúcnosť vraj môže vyzerať tak, že všetci ľudia budú mať mobilné telefóny s nainštalovanými digitálnymi peňaženkami s tradičnými fiat menami, ale aj bitcoinom. “Bitcoin spája navzájom osem miliárd ľudí, 100 miliónov firiem. Synchronizuje svet nezávisle od politickej jurisdikcie a vracia do celého finančného sveta racionálnosť a prináša slobodu a vlastnícke práva celému ľudstvu.”

Dôvodom, prečo bitcoin nakoniec zvíťazí, má byť jeho komunitný charakter. Tzv. “cyber sršne” v online priestore a komunitách vzdelávajú ostatných a bránia bitcoin. Ale sú to aj všetky firmy a technológie integrujúce bitcoin a každý, kto prispieva ku vzdelávaniu a podpore siete. “Ak niekto padne, ďalší sa postaví a vezme štafetový kolík ďalej.”

Kedy nastane hyperbitcoinizácia a ako bude vyzerať svet v bitcoin štandarde?

Súčasný finančný svet, založený na manipulovateľných peniazoch, nefunguje. Teda nefunguje pre ľudstvo ako celok, funguje dobre pre establišment závislý od inflačných peňazí a zvyšovaní dlhu. Bitcoin to môže zmeniť. Rastúca adopcia má viesť k tzv. “hyperbitcoinizácii”.

Čo to je a ako spoznáme, že je tu? Aký bude svet v bitcoin štandarde? Ako sa zmení chod štátov? Kto budú víťazi a porazení pri hyperbitcoinizácii? Aj o tom sa rozprávalo na bitcoin konferencii v Miami.

Ekonóm a edukátor Saifedean Ammous chápe hyperbitcoinizáciu ako stav, v ktorom je bitcoin dominantnými peniazmi. “Samozrejme, neznamená to, že všetci ho budú používať v základnej onchain vrstve. Ale všetci budú používať bitcoin ako zúčtovaciu jednotku a výmenný prostriedok.”

Základným rozdielom oproti súčasnosti bude časová preferencia peňazí. Tvrdé peniaze, nestrácajúce svoju hodnotu, robia budúcnosť menej neistou a ľudia teda myslia a konajú dlhodobejšie. Hovoríme o nízkej časovej preferencii. Naproti tomu ľahké peniaze, strácajúce hodnotu, nútia myslieť viac na prítomnosť. Vysoká časová preferencia spôsobuje často realizovanie aktivít s negatívnymi dôsledkami pre budúcnosť.

Podľa Parkera Lewisa (Unchained Capital) bude zásadným rozdielom v podmienkach bitcoin štandardu fungovanie cenového mechanizmu. “Bude dokonalejší ako akýkoľvek cenový mechanizmus v histórií ľudstva. Cenu peňazí nebude možné manipulovať. …Pri pohľade späť stabilita bitcoinu preukáže, že centrálne banky boli zdrojom nestability a finančných kríz. To sa už nebude diať.”

Prechod k bitcoin štandardu

Ako bude vyzerať prechod k bitcoin štandardu? Dan Held (Kraken) si myslí, že hlavným faktorom bude rast ceny a s tým súviaca adopcia. “Ľudia povedia o bitcoine priateľom, oni povedia ich priateľom a známym. Tento mechanizmus je hlavným akvizičným spôsobom počas rastových fáz bitcoinu, ktorý k bitcoinu priviedol najskôr tisíce, desaťtisíce, neskôr stotisíce a milióny ľudí. Takto bude prebiehať adopcia aj naďalej.”

Významnú úlohu zohrajú podľa neho pri raste adopcie aj inštitúcie. “Ľudia vnímajú legitimitu bitcoinu cez inštitucionálnu adopciu. Možno my, ktorí používame bitcoin dlhé roky, nie, ale veľká časť sveta áno.”

Čím viac bude bitcoin považovaný za uchovávateľa hodnoty a zlato 2.0, tým viac ľudí mu bude dôverovať na celom svete. “Momentálne sme stále na začiatku. Inštitúcie iba teraz prichádzajú a potvrdzujú bitcoin ako nové zlato. Vlastniť bitcoin sa bude považovať za samozrejmosť v budúcnosti”.

Ako bitcoin štandard ovplyvní fungovanie štátov

Akú úlohu budú zohrávať štáty v bitcoin štandarde? Budú vôbec ešte existovať alebo iba v nejakej obmedzenej forme? “Budú to skôr dobrovoľné združenia, než vlády založené na inflácii. Momentálny systém im umožňuje najskôr minúť peniaze a až potom obhajovať a ospravedlňovať tieto výdavky. Toto funguje veľmi dobre pre tých pri moci, no nie pre ľudí, ktorých bohatstvo sa znižuje kvôli inflácii,” myslí si S. Ammous.

Štáty nebudú môcť viac “tlačiť” peniaze a financovať tak svoj chod, ale spoliehať sa iba na peniaze vybrané od ľudí vo forme daní. “A to im komplikuje veci. Pretože je oveľa jednoduchšie vytvoriť a minúť peniaze, ako sa pokúsiť zobrať ich ľuďom priamo z rúk a minúť.”

Vlády sa budú musieť viac zameriavať na získanie súhlasu od obyvateľov, ponúkať lepšie služby, aby pritiahli ľudí. Politika už nebude taká dôležitá, pretože víťazstvo vo voľbách už negarantuje právo vytlačiť peniaze alebo nakladať s nimi podľa ľubovôle. “Ak sa odstráni táto motivácia, politika bude lákať menej ľudí. Viem si predstaviť svet zameraný na produktívnejšie oblasti života ako politiku.”

Hyperbitcoinizácia ekonomiky bude sprevádzaná obrovskou likvidáciu dlhu. “Všetky dlhopisy vymeňte za bitcoin. To je investičné odporúčanie,” radí Parker Lewis. Objem dlhov niekoľkonásobne prevyšuje objem peňazí v ekonomike. Každé spomalenie rastu alebo mierne zníženie objemu úverov spôsobuje rúcanie systému.

“To je to, čo sa stalo vlani v marci, či v roku 2008. To je dôvod, prečo musia naďalej tlačiť ďalšie bilióny a udržovať veľkosť dlhového systému. Tým sa fiat meny znehodnocujú až k nule. Preto by ste mali nakupovať bitcoin.”

Víťazi a porazení

Ako každá veľká transformácia spoločnosti, aj hyperbitcoinizácia bude mať víťazov a porazených. Kto bude kto? “Určite musíte držať bitcoin, ak nastane hyperbitcoinizácia. Nie štátny dlh, dlhopisy, fiat meny. Ich držitelia budú na strane porazených,” hovorí Dan Held.

Podľa neho bude pre iné aktíva ťažké čo i len držať krok s bitcoinom pri zhodnocovaní. ”Sú ďalšie aktíva, ako nehnuteľnosti, zlato, ktoré slúžia ako ochrana pred infláciou, ale s nimi nedosiahnete také výnosy ako pri bitcoine. V tejto fáze nie je dobré držať niečo také, ale práve bitcoin.”

Na strane porazených budú aj všetci keynesiánski ekonómovia alebo teoretici zaznávajúci bitcoin, ako Paul Krugman, Nouriel Roubini, či Nassim Taleb.

“Svet bude stále potrebovať učiteľov základnej matematiky. Ich ego bude naďalej prekážkou realizovania produktívnej činnosti. Títo ľudia žijú celý život z natlačených peňazí. Budú smutní, pretože ich ego je postavené na tom, že držitelia bitcoinu sa mýlia. Avšak bitcoin ukazuje pravý opak, takže poprajme im veľa šťastia,” glosoval S. Ammous.

Kedy nastane hyperbitcoinizácia

Panelisti vidia veľmi optimisticky čas príchodu hyperbitcoinizácie, ktorá by mala nastať v priebehu 10 až 15 rokov. “Vzhľadom na obrovský objem, ktoré centrálne banky budú musieť ešte vytlačiť v nasledujúcich mesiacoch a rokoch, bitcoin sa môže stať zúčtovacou jednotkou do desiatich rokov,” odhaduje P. Lewis. Ľudia ako Bernanke, Yellen, Powell, či Krugman budú podľa neho pri pohľade späť v budúcnosti považovaní za najväčších bláznov.

S. Ammous predpokladá, že prechod na bitcoin štandard potrvá ešte zhruba štyri ďalšie cykly halvingu. “Najviac sa teším, že si ľudia začnú uvedomovať, o čo prosperujúcejšia spoločnosť môže byť s touto technológiou peňazí, ktoré nemožno devalvovať. Ľudia budú príjemne šokovaní, ako môže vzrásť kvalita života na celom svete. Bude to priama facka do tváre všetkých, ktorí tvrdia, že fiat systém je to najlepšie, čo tu môžeme mať.”

Ron Paul: Pri bitcoine nerozumiem mnohým veciam. Ale rozumiem slobode

Na najväčšiu bitcoin konferenciu v tomto roku, a prvú po veľmi dlhej dobe, zavítali do amerického Miami davy, čakajúce na vstup v kilometrovej rade. Jedným z ťahákov medzi vystupujúcimi bol aj bývalý americký kongresman a politický libertarián Ron Paul.

Hoci o bitcoine sa veľmi nezmieňoval, jeho slová sprevádzali časté ovácie preplnenej sály. “Pri bitcoine nerozumiem mnohým veciam. Ale rozumiem slobode.” Problém súčasného sveta spočíva podľa neho v tom, že je nastavený proti slobode. “Sociálny štát nefunguje a navyše je založený na okrádaní ľudí.”

“Ľudia sa často sťažujú, že im vzrástli účty o 10, či 20 % a že nemajú dostatok peňazí. Ale problém je v tom, že ich peniaze strácajú hodnotu kvôli životu nad pomery a tlačeniu nových peňazí. A politici to nezmenia. Riešenie existuje mimo štátu. Vytváraním nových peňazí sa bohatstvo nezvyšuje. Práve naopak.”

Rozrastajúci sa marxizmus

Ron Paul si myslí, že nastáva úplná korupcia politického, finančného systému a aj podnikateľského prostredia. “Je smutné, že sa to týka aj firiem, ale nie je to nič nové. Určite viete, prečo biznismeni podporovali nacistické Nemecko. Dôvodom bol iba utilitarizmus, hoci časť z nich naozaj verila v tie myšlienky.”

Súčasný marxizmus prichádza podľa Paula z univerzitného prostredia. “Chcú revolúciou prevziať krajinu, vzdelávací proces je podľa nich pomalý. Je to jediný spôsob, ako môžu dosiahnuť túženú utópiu. Preto slobodymilovní jednotlivci musia myslieť na svoje prežitie.”

Vraví, že je to filozofická, ale aj ekonomická otázka. “Ak chcete prežiť, musíte vedieť, kde sú vaši priatelia.” Myslí tým rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktorí vnímajú strácanie slobody rovnako. Výsledkom môže byť únik ekonomicky aktívnej skupiny obyvateľov za lepšími podmienkami pre život. “Možno to bude tretina ekonomicky aktívnych ľudí napríklad v San Franciscu. No nemusí to tak byť. Máme práve na život, produkty našej práce a nikto by nám nemal prikazovať ako máme žiť.”

“Štát siahne všade tam, kde vidí peniaze ľudí. Tento postoj tu stále je a darí sa mu čoraz lepšie, pretože do politiky sa vždy dostávajú ľudia túžiaci po moci a so snahou riadiť životy druhých.”

Elon Musk má problém s bitcoinom. Bitcoin to nezaujíma

Zakladateľ Tesly Elon Musk má problém s tým, že bitcoin vraj nie je dostatočne zelený. Nasrdil tým väčšinu bitcoinerov, teda potenciálnych zákazníkov Tesly. To nebol dobrý ťah, ale zjavne mu na tom nezáleží. V hre sú vyššie stávky.


Nie že by Musk principiálne odmietal bitcoin. Stačí sa pozrieť, akej časti celkového BTC portfólia sa zbavil a prečo tak spravil. Ekonomické výsledky Tesly budú opäť na chvíľu v plusových číslach.


Musk je verejná persóna, influencer, často s tzv. “excentrickými” názormi, vymykajúcimi sa uvažovaním v zabehaných šablónach. Kritika bitcoinu pre energetickú spotrebu však nie je zrovna príklad “thinking out of box”. Musk nie je taký hlúpy, aby si za pár sekúnd nedokázal vygoogliť, že väčšina energie pre ťažbu bitcoinu pochádza z obnoviteľných zdrojov. O to ale vôbec nejde.

Slová, ktoré Musk povedal na adresu bitcoinu, nie sú úplne jeho. Vyzerajú ako výsledok tlaku na neho. Zo strany akcionárov Tesly, alebo skôr štátu, s ktorým má spoločný biznis a ktorý mu dotuje elektromobilový zázrak aj výlety do vesmíru.

Musk môže mať vlastné (ehm, teda s požehnaním štátu) zámery v “zelenom” miningu. Odkloniť čo najväčšiu výpočtovú silu na “eko” minerov a pokúsiť sa tak ovládnuť alebo rozštiepiť bitcoin sieť (veľa šťastia, nedarí sa to ani Číňanom). Alebo za tým môže byť snaha o vytvorenie nového eco-shitcoinu. To by nebolo nič prekvapujúce, hoci na Muska už trochu po funuse. Ďalšie vysvetlenie môže byť, že Musk bol decentne upozornený, aby prestal bitcoinu robiť PR, lebo…


To všetko v čase, kedy americkí regulátori opäť poľujú na najväčšiu kryptoburzu na trhu (momentálne Binance), skúmajú “energetickú náročnosť” kryptomien a daňové úrady posilňujú kapacity. Ako vždy, niečo smradľavé sa už varí. A iba niektorí tušia, alebo už vedia, čo. V konečnom dôsledku na tom vôbec nezáleží.


Elon Musk nie je pre bitcoin dôležitý. Rovnako tak Michael Saylor, Satoshi Nakamoto, Roger Ver, Craigh Wright, Mike Hearn, Andreas Antonopoulos, Warren Buffet, či Jano z Hriňovej. Bitcoin je stále bitcoin, funguje rovnako dobre už vyše desať rokov. Bez ohľadu na to, čo o kryptomene kto utrúsi v čoraz menej relevantných médiách, facebooku alebo na twitteri.

Foto: Iván Jesus Rojas, Pixabay

Toto sú tri dôvody, prečo je bitcoin tak silný

Bitcoin je fenoménom tejto doby. Ten správny nástroj v správnom čase a na celom svete. Ani zďaleka to nie sú iba peniaze. Iba technológia. Iba informácia. Iba jednotka a nula. Prečo je tu bitcoin už viac ako desať rokov aj napriek snahám o jeho vymazanie, zakázanie, zregulovanie?
Možnú odpoveď načrtol Aaron Koenig na bitcoin konferencii LABITCONF, kde hovoril o hlavných pilieroch, na ktorých stojí bitcoin.

1. pilier bitcoinu – Ekonómia

Jediná ekonomická škola, ktorá sa zaoberá slobodnými peniazmi, vzťahom štátu a peňazí a negatívnym vplyvom štátu na peniaze, je tzv. rakúska ekonómia. Medzi touto školou a bitcoinom existuje veľké prekrývanie.

“Mnoho ľudí, ktorí objavili bitcoin medzi prvými, poznali veľmi dobre práce Misesa, Hayeka a ďalších Rakúšanov. Vyhodnotili vývoj, akým sa uberá súčasná ekonomika, teda nie zrovna kapitalistickou cestou. Zvlášť v monetárnej oblasti je to skôr menový socializmus,” ozrejmuje korene bitcoinu Aaron Koenig, podnikateľ, autor, organizátor, filmový producent.

Už Marx vo svojom Kapitále hovoril o úlohe centrálnej banky pri určovaní množstva peňazí v obehu. Z monetárneho socializmu vyplýva mnoho ďalších dôsledkov, ako napríklad sociálna nespravodlivosť. Bohatí sa stávajú bohatšími, chudobní chudobnejšími.

“Satoshi Nakamoto, ktokoľvek sa za týmto pseudonymom skrýva, disponoval hlbokými znalosťami rakúskeho náhľadu na ekonómiu. Bitcoin navrhol ako zlato. S veľmi podobnými vlastnosťami, iba lepšie. Je to niečo nemanipulovateľné, nevytvorené štátom zo vzduchu.”

2. pilier bitcoinu – Osobné financie


Žiaľ, nie veľa ľudí rozmýšľa o tom, čo sú peniaze a aké vlastnosti by mali mať. Zaujímajú ich iba vlastné financie. Avšak aj tí, ktorí nemajú potuchy o dobrých a zlých peniazoch, nepoznajú teóriu peňazí, vidia dlhodobo zhodnocujúci sa bitcoin.

Ak niekto kupoval bitcoin pred rokmi za pár centov alebo eur, túto sumu zhodnotil v bitcoine x-násobne. “Je to logické. Ak je niečo užitočné, vzácne, je prirodzené, že cena rastie,” myslí si A. Koenig.

“Rýchly rast ceny bitcoinu fascinuje ľudí od začiatku. ‘Keby som investoval už v roku 2011, teraz by som bol milionár.’ A niektorí naozaj sú. Začínali ako geekovia fascinovaní technológiou, hrajúci sa a presúvajúci si tisícky bitcoinov sem a tam. No zrazu si mohli dovoliť kúpiť lambo, či ‘cestu na mesiac’.”

Prudké zhodnocovanie bitcoinu oslovuje nových používateľov aj teraz, počas krízy. “Ale krízy nie v dôsledku nejakého vírusu, pandémie alebo podobnej somariny. Sme uprostred krízy, spôsobenej drakonickými opatreniami štátov, ktoré drvia ekonomiku a menia ju na systém závislý na sociálnych dávkach. Ľudia strácajú existenčné živobytie, firmy bankrotujú. Toto je bezpochyby veľká ekonomická kríza.”

Podľa neho v tejto situácií budú euro alebo dolár v budúcnosti vyzerať ako venezuelský bolivar alebo argentínske peso. Ľudia nebudú chcieť takéto peniaze. Namiesto toho budú hľadať niečo reálne, vzácne. Rovnako ako Venezuelčania teraz používajúci dolár.

V budúcnosti však nebude nikto chcieť už ani dolár alebo iné štátne shitcoiny. Ale zdravé peniaze ako je bitcoin. “Toto bude hlavný faktor masovej adopcie bitcoinu. Samozrejme, hrozná kríza ma neteší. Ale s bitcoinom ste v bezpečí. Želám si, aby čo najviac ľudí objavilo bitcoin ešte predtým ako ich naozaj kríza zasiahne.”

Koenig sa nazdáva, že situácia môže byť podobná ako vo weimarskom Nemecku v roku 1923. “Za milióny ríšskych mariek ste si mohli kúpiť štvrťku masla. Asi to bude tvrdý život pri súčasne zvýšenej kriminalite. Preto je lepšie byť pripravený ako prekvapený.”

3. pilier bitcoinu – Kultúra


Jednou z oblastí, kde je bitcoin naozaj špecifický, je kultúra. Bitcoin je technológia, bitcoin je mena. Ale aj oveľa viac než iba tieto kategórie. “Ľudia nosia tričká s logom bitcoinu, stretávajú sa na bitcoin meetupoch, sami seba nazývajú bitcoinermi. Okrem toho je tu tajomná postava Satoshiho, slová ako hodl, honeybadger, to the moon, lambo.”

“To všetko je súčasťou kultúry, ktorá je veľmi silná a rastie. Pred desiatimi rokmi všetky tieto slová a memečká ešte nič neznamenali. Teraz každý bitcoiner vie, o čom je reč. Spája nás to a tvoríme kmeň po celom svete. Možno to znie ako naivné klišé, no je to pozitívny pocit z toho, že robíme niečo dobré pre tento svet. To je práve to najfascinujúcejšie na bitcoine. A zároveň s tým sa môžeme stať milionármi,” opisuje tretí pilier bitcoinu Aaron Koenig.

Bitcoin neriadi žiadna korporátna skupina, zabezpečujúca propagačnú stratégiu. “Bitcoin nemá žiadne marketingové oddelenie, napriek tomu je silný. Vizuálne, slovne, farebne. A to je to jedinečné na bitcoine.”

Koenig prirovnáva rozvoj bitcoinu k začiatkom internetu. Nie z pohľadu technologického, užívateľského, ale spoločenského. “Spomínam si na začiatky internetu, že aj tam sa organizovali fyzické internetové stretnutia. Existovalo niečo ako internetová komunita, ale veľmi rýchlo to skončilo. Pretože ak internet už používajú všetci, nemá veľký zmysel také akcie organizovať. Možno v počiatkoch rozvoja telefónu sa organizovali aj telefónne meetupy.”

“Doba bitcoin meetupov možno tiež raz pominie, pretože všetci budú v bitcoine. A to by bolo dobré. Dúfam, že tam budeme čoskoro. Všetci budú používať bitcoin.”

Z technologického hľadiska za veľmi zaujímavé pokladá Koenig riešenia tzv. druhej vrstvy. “Bitcoin je skvelý, ale má určite aj nedostatky. Je do istej miery pomalý, drahý. Ale na všetko existujú riešenia.”

Cesty ďalšieho rozvoja bitcoinu vidí aj v decentralizovaných financiách a smart kontraktoch. “Smart kontrakty postavené na bitcoin blockchaine umožnia tak veľa vecí, že nepotrebujeme iné technológie. Pretože dáva oveľa väčší zmysel využívať sieťový efekt bitcoinu.”

Vraví, že je dôležité, aby používatelia bitcoin iba “nehodlovali” a iba nesledovali cenu. “Vo finančnom systéme je potrebné zmeniť všetko a defi je v tomto najdôležitejší trend,” dodáva.