Menové vojny - BITCOIN PIT

Michael Saylor: Nikto nedokáže poraziť infláciu, ale bitcoin môže mať každý

Svet sa nachádza vo vojne. Nie je to tretia svetová, konflikt Ukrajina vs. Rusko, či USA vs. krajiny odmietajúce zbraňami krytý dolár. „Je to nekonečná celosvetová ekonomická vojna, ktorá je tu od nepamäti. Je o prerozdeľovaní ekonomickej energie, nazývanej bohatstvo,“ touto myšlienkou začal Michael Saylor svoje vystúpenie na nedávnej bitcoin konferencii v Prahe.

Najdôležitejším faktorom pri prerozdeľovaní majetku sú štáty, ktoré ovládajú peniaze. Dôležité sú aj technológie a práca, teda energia vložená do úsilia, za ktoré sme odmeňovaní peniazmi.

„Bohužiaľ, štát je o niekoľko rádov mocnejší než ekonomické faktory a technológia. A technológia je rádovo mocnejšia než práca. Štáty a technológie menia ihrisko a vy môžete pracovať s maximálnym úsilím, no musíte zohľadňovať politiku štátu a technológie, ak naozaj chcete prežiť v týchto podmienkach.“

Štát rozhoduje o hodnote a sile peňazí cez centrálnu banku, ktorá určuje základnú úrokovú mieru, teda cenu peňazí. A tá neustále klesá, lebo objem peňazí v obehu rastie. Inflácia štátu vyhovuje, lebo je to menej viditeľná forma prerozdeľovania bohatstva než cez dane. Americký dolár, svetová rezervná mena, skolabovala za sto rokov oproti zlatu o 99 %. V porovnaní s akciovým indexom SP500 o 99,8 %.

Ani maximálnym úsilím neporazíte infláciu

Saylor vraví, že ak meriame infláciu vo vzťahu k niečomu, čo možno vyrobiť takmer zadarmo, nevyzerá tak vysoká. Avšak reálnu mieru inflácie možno najlepšie pozorovať na niečom pevnom a „termodynamicky zdravom“. Okrem SP500 môže byť príkladom realitná spoločnosť vlastniaca nehnuteľnosti na pláži v Miami. Počet pozemkov tu nerastie a prirodzene si udržujú hodnotu. Voči tejto firme dolár klesol o 99,8 %.

Ešte horšie však vyzerá vývoj hodnoty všetkých ostatných mien vo svete, ktoré strácajú už aj voči americkému doláru. Niektoré meny rovno kolabujú, ako napríklad argentínske peso, turecká líra, či indická rupia.

„Ak máte napríklad firmu v Argentíne a budete usilovne pracovať, musíte zvýšiť príjmy z 1 mil. na 500 mil. peso v priebehu 20 rokov, len aby ste ostali na rovnakej úrovni. Preto ani to najväčšie úsilie nevyrieši problém vyplývajúci z toho, že ste na nesprávnej strane ekonomickej vojny. Existuje tu iba jediná úspešná stratégia: zbaviť sa peso.“

„Ak spojíte to, že vaše mena kolabuje voči doláru a ten kolabuje voči silnejším aktívam, míňajú sa číslovky pri vypočítavaní bohatstva, o ktoré vás štát oberá. Ak štát znehodnotí menu o 99,9 % za 100 rokov, v podstate prichádzate o všetok váš majetok, ktorý sa prerozdeľuje kamarátom a záujmovým skupinám napojených na štát.“

Z toho podľa Saylora vyplýva, že ak si chce človek udržať bohatstvo, musí premeniť danú menu na aktívum, ktoré je vzácne, prenosné, trvanlivé a uchovateľné. Nehnuteľnosť so sebou nezoberiete.

Ako sa nenechať okradnúť štátom

Saylor si myslí, že peniaze sú niečo, čo uchováva ekonomickú energiu, ktorú ani štát nemôže ukradnúť alebo nemožno stratiť zlými investičnými rozhodnutiami. Dobrými peniazmi mohlo byť zlato, ale má svoje chyby. „Možno ho vytvoriť viac a nemôžete držať všetko. Aj mierny nárast množstva komodity v obehu o 2-3% ročne znamená, že po 35 rokoch máte v skutočnosti polovicu bohatstva v porovnaní so začiatkom.“

Podľa neho spôsob, ako by sa zlato mohlo stať perfektnými peniazmi, je prestať ho ťažiť a zvyšovať ponuku. Ale to sa nestane. Obmedzeným množstvom však disponuje jedno aktívum. Bitcoin. Hoci zatiaľ stále pribúda, je to čoraz menšie tempo až sa ťažba nových btc úplne zastaví na čísle 21 miliónov kusov. Tento aspekt robí z bitcoinu zdravé peniaze.

„Politici sa vás snažia presvedčiť, že je to nemožné. Komodity a príroda tiež ukazujú, že je to nemožné. Ale existuje aktívum, cez ktoré si uchováte vaše peniaze naveky. Bitcoin predstavuje ekonomickú nesmrteľnosť. Dokonalé peniaze sú také, ktoré umožňujú uniknúť mizérii v dôsledku ekonomickej vojny, ktorá ožobračuje vás, vašu rodinu, vaše firmy o 99,9 % hodnoty s absolútnou istotou. Neexistuje dostatočne veľké úsilie v podobe práce, špekulatívneho obchodovania, či hľadania spôsobov, ako uniknúť tejto skutočnosti. Jediné riešenie je bitcoin.“

Držať najlepšie peniaze

Víťazná stratégia je podľa Saylora iba jedna. Tým je držanie najlepších peňazí. „Ak držíte dolár, čo je najlepšia mena, smerujete k nule. Zlato sú o niečo lepšie peniaze ako meny, akcie sú lepšie peniaze než zlato, bitcoin sú lepšie peniaze než akcie.“

Tradičné zmýšľanie ľudí a firiem vychádza z presvedčenia, že firemné akcie a indexy sú najlepšími peniazmi. Tieto však okrem nižších výnosov oproti bitcoinu skrývajú niekoľko nie nezanedbateľných rizík: rastúce náklady na prácu, konkurencia na trhu, riziko novej technológie, politickej regulácie, zdanenia. Alebo faktor vojny, ktorá nemusí byť iba vo fyzickej forme, ale napríklad cla a poplatkov.

„Spolu tieto riziká predstavujú 7 % ročne z výnosov, s ktorými musíte pri firmách v dlhodobom horizonte počítať. Ale na bitcoin sa nevzťahujú. Firemný manažment nahrádza v bitcoine softvér zadarmo. Bitcoin nemá konkurenciu, a to ani v druhom rade.“

„Zároveň ho nebude viac, než 21 miliónov kusov. Je to nesmrteľný produkt a o tisíc rokov tu bude stále iba 21 miliónov btc. Samozrejme, pri zdaňovaní, reguláciách a vojne ostávate s bitcoinom v bezpečí digitálneho priestoru. Bitcoin nemožno zničiť, skorumpovať. Je všade na celom svete.“

Stratové a víťazné stratégie

Aká je teda víťazná stratégia ako nielen uchovať, ale aj ďalej zhodnocovať majetok? Saylor porovnáva dolár, dlhopisy, akcie a bitcoin.

„Ak držíte v hotovosti milión dolárov, pri 7 % ročnej miere inflácie vám o sto rokov zostane 977 dolárov. Z milióna na tisíc dolárov. Ak nakúpite štátne dlhopisy za milión dolárov pri úroku 3,5 % ročne, zostane vám 3,5 % záporný výnos, po 100 rokoch to bude 31-tisíc dolárov. Teda 3 % z pôvodnej hodnoty majetku.“

„Ak ste šikovný a investujete do akciového indexu SP500, zostane vám rovnaký milión dolárov. Ale nie viac. Ak vezmete polovicu z milióna a investujete do bitcoinu (s priemerným ročným zhodnotením 14 %), druhú polovicu do SP500, o sto rokov budete mať 512 mil. usd. Ak vložíte všetko do bitcoinu, budete miliardár. Všetko, čo musíte spraviť, je premeniť milión dolárov na btc.“

„Takže existujú víťazné a stratové stratégie. Iné spôsoby investovania, či trading sú iba stratou času. Nakupujte bitcoin stále pravidelne a na konci dňa nezáleží na tom, za koľko ste nakúpili. Dôležité je, aby ste nepredávali a neinvestovali do zlata, striebra a iných aktív,“ myslí si Saylor.

Nikto nedokáže zastaviť infláciu

Aj v dôsledku pretrvávajúcej ekonomickej vojny si ľudia vo svete čoraz viac začínajú uvedomovať, že bitcoin je najlepšie aktívum. To sa má podľa Saylora prejavovať na monetizovaní ostatných aktív, teda ich premieňaní na bitcoin.

Najskôr zlato, pretože nedáva žiadny zmysel. A potom ďalšie aktíva, považované za uchovávateľov hodnoty – nehnuteľnosti, akcie, dlhopisy. „S demonetizáciou zlata uvidíme 30-násobný nárast ceny bitcoinu. Ale neexistuje dôvod, prečo by sme nemohli byť svedkami 500-násobnej bomby pri demonetizácii ostatných aktív.“

Bitcoin má predstavovať ultimátnu „zbraň“ voči inflácii, ktorá tu bude naďalej. „Žiadna krajina ani nikto na svete nemôže zastaviť infláciu. Môžete stáť na čele sveta a nezastavíte ju. Infláciu nepredbehne 99 % firiem ani 99 % zamestnancov. 1 % trhu sa to možno podarí, no vy to nebudete. Ale každý, zdôrazňujem každý môže vlastniť bitcoin. Takže kupujte bitcoin.“

Raoul Pal: Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému

Raoul Pal publikoval túto analýzu koncom marca najskôr výhradne pre klientov jeho newslettera Global Macro Investor. Neskôr ju sprístupnil aj ostatným záujemcom. „Je to to najdôležitejšie, čo som kedy napísal. Vzhľadom k okolnostiam je správne sprístupniť tieto riadky širšiemu okruhu ľudí v pôvodnej forme.“

Neprisvojuje si právo na pravdu, ani presné prognózovanie ďalšieho vývoja. „Možno sa mýlim, ale v tejto fáze to nie je o tom mať pravdu alebo nie. Skôr o pochopení skutočných rizík v budúcnosti. Osobne dúfam, že sa mýlim, pretože to, pred čím stojíme, je veľmi škaredé.“

To, čím svet prechádza a najbližšími rokmi bude prechádzať, má tri fázy:

panika (nedostatok likvidity)
nádej (fáza korekcie a dúfania v návrat doterajších časov)
insolventnosť (najtvrdšia fáza, ktorá všetko zmení, vrátane samotného systému)

R. Pal si myslí, že toto je nepochybne najväčšia ekonomická udalosť za ostatných 150 rokov. Dokumentujú to historické prepady prakticky všetkých ekonomických čísel. „Nikdy doteraz sa celý svet nezatvoril, nezastavil a následne neostal zatvorený niekoľko týždňov.“

Finančný sektor, investori a špekulanti využili pokles ceny akcií na nákup v očakávaní skorého zotavenia a pokračovania rastu v tvare „V“ alebo „U“. Ako vždy doteraz. No záverečná panika podľa neho ešte len nastane a špekulatívne stopky všetkých, ktorí naskočili na vlak, budú vymetené.

Prečo sme teda dno ešte nevideli? Pal prirovnáva situáciu k roku 1929. Analógia síce nesedí presne (súčasný vývoj je rýchlejší), ale kontext je rovnaký. Roky 2020 a 1929 sú podobné v tom, že im predchádzala rovnaká dekáda ústiaca do súčasných problémov.

Podobne ako dnes, aj v 1929 sa počítalo s odrazom trhov. Ten však trval šesť mesiacov a trhy sa opäť začali potápať hlbšie a hlbšie.

*Vývoj ceny akciového indexu DJIA počas veľkej hospodárskej krízy (Zdroj: GMI)*

Kríza všetkého

Súčasná kríza obsahuje prvky všetkých doterajších. Ázijská dlhová v 90. rokoch, akciová bublina v 2000, kríza likvidity v 2008. A, samozrejme, veľká hospodárska kríza v 1929, ktorá bola kombináciou všetkých zmienených plus menová s problémom solventnosti.

Neudržateľnosť tohto stavu je výsledkom:

najväčšej akciovej bubliny všetkých čias (od roku 2008 ju ťahali najmä spätné odkupy akcií firiem)
najväčšieho počtu obyvateľstva v dôchodkovom veku (táto skupina drží prakticky všetky akcie a dlhy)
najväčšia bublina firemných úverov (plus študenti, požičky na autá)
bublina dolárového štandardu (svetový dlh držaný v USD)
bublina centrálneho bankovníctva
banková kríza v EÚ

V takejto situácii stačí aj mierny vánok a systém sa začne potácať. Namiesto vánku však prišiel pustošivý tajfún vo forme korony, resp. dôsledkov opatrení štátov.

„Ak sa na to pozriem z nadhľadu, jednoducho nevidím svet, v ktorom sa toto všetko naraz nezrúti počas dlhšieho časového obdobia. Ak to nezapáli najväčší šok pre HDP v histórii ľudstva, tak môžeme ísť všetci domov a vyhlásiť makro za mŕtve.“

Výsledkom bude to, čoho sa centrálne banky obávajú najviac a proti čomu bojovali posledných 12 rokov – dlhová deflácia a kríza solventnosti. Povedú ku strate dôvery v štátne meny a celý finančný systém ako ho poznáme v súčasnosti. To, čo sme videli doteraz, bola iba ochutnávka. Hlavný chod bude nasledovať.

Koniec donekonečna rastúcim akciám

Akciový trh, prajúci nakupujúcim, skončil. Áno, budú nejaké cyklické pohyby nahor. No podobne ako v Japonsku je dlhodobý rast minulosťou. Podľa R. Pala to súvisí s krízou dôchodkových systémov. Staršie generácie sa budú zbavovať akcií a dlhopisov, spätné odkupovanie vlastných akcií firmami je tiež minulosťou.

„Japonské akcie stratili 80 % počas tohto prechodu a nikdy sa nevrátili späť. Európske akcie prišli zatiaľ o 63 % a nezotavili sa. Myslím, že Európa sa prepadne o 80 % a viac.“

Tzv. “babyboomeri”, teda povojnová generácia, budú už predávať každú rely, len aby si ochránili ich posledné a rýchlo sa zmenšujúce usporené rezervy. „Babyboomeri sú úplne v riti. Utrpia neočakávané straty z vecí, ktorým nerozumeli,“ upozorňuje R. Pal.

Práve táto kategória obyvateľov spôsobí najväčší únik z akciového trhu od roku 1930. Zároveň doteraz najviac míňala nakupovaním. Tomu je koniec a ekonomika sa tomu bude musieť prispôsobiť.

*Priemerné úspory domácností v USA. Európa je na tom zrejme ešte horšie (Zdroj: GMI)*

Pomalší rast ekonomiky bude znamenať, že zadlžení ľudia a firmy nebudú schopní splácať úvery. Štartuje úverová deflácia, kde objem dlhov už nebude podporovaný adekvátnym cash-flow. To bude zároveň vysávať kapitál z finančného systému, pričom centrálne banky a štáty budú zachraňovať podniky. Verejný dlh tak môže vzrásť niekoľkonásobne.

Všade bude nedostatok peňazí, všetci budú kričať o pomoc (Ak si všímate svet okolo seba, toto sa už deje). To je dlhová deflácia. Novo natlačené papieriky štátov nepomôžu. Finančný systém ich nepustí ďalej do ekonomiky. Budú to peniaze pre banky a vybrané záujmové skupiny, nie bežných dlžníkov.

*Rýchlosť pohybu peňazí v ekonomike je na dne (Zdroj: GMI)*

Dolár nakoniec zožerie aj sám seba

Poslednou záchranou sa stane kráľ všetkých fiat mien – americký dolár. Každá iná mena bude voči nemu devalvovať. No aj na posledný pilier fiat systému príde rad. Ale až po najväčšej a záverečnej bubline. „Dolár najskôr zožerie všetkých konkurentov a potom zožerie aj sám seba.“

Po tomto záverečnom záchveve dolár definitívne stratí silu a centrálne banky budú musieť prísť s alternatívami – digitálnymi menami. „Dolárový štandard obetujú za niečo iné. Počas toho EÚ príde o svoj bankový systém. A dovidenia môžeme povedať aj bankovému systému v Japonsku.“

Kontrakcia dlhu sa prejaví na rekordnom náraste aktív centrálnych bánk. To vyústi do straty dôvery v súčasný finančný systém a peniaze v takejto forme.

„Všetci sme vedeli, že to príde nejakým spôsobom, forme. No nevedeli sme, kedy to nastane. Teraz je to jasné. Pravdepodobným výsledkom najväčšej ekonomickej udalosti našeho života je ešte väčšia ekonomická udalosť.“

Najväčšia dlhová deflácia v histórii

Rely akciového trhu v USA v roku 1929/30, ktorá trvala pol roka, narazila na realitu. Obnovenie prepadu vyústilo do insolventnosti. Ľudia ani firmy nedokázali splácať svoje záväzky. „Toto sa pravdepodobne teraz blíži,“ myslí si Pal.

Takýto masívny zásah spôsobí, že ekonomika sa tak skoro nezotaví. „Šancu na zotavenie ekonomiky v tvare U by som videl na 30 %. Možnosť dlhovej deflácie na 70 %.“

„USA je najväčším dovozcom na svete. No dopyt na tomto trhu je zničený. EÚ je najväčšie obchodné zoskupenie na svete. Dopyt je tu zničený. V Ázii rovnako. Južná Amerika a Afrika sú na rade. Továrne bez objednávok sú cestou k nesplácaniu dlhu.“

„V takomto svete neexistuje dostatok cash-flow na pokrývanie úverov. Jedinou cestou je viac dlhu (vládne pôžičky alebo dotácie), odpúšťanie dlhu (default) a dlhová kríza, ktorá sa premení na najväčšiu krízu solventnosti, akú tento svet v modernej dobe zažil.“

Bude to najväčší transfer dlhu zo súkromného na verejný sektor (a v konečnom dôsledku na centrálne banky, tlačiace nové peniaze). Záchranné balíky štátov nie sú vlastne stimulom. Je to iba snaha o zaplátanie dier a nahradenie strateného dopytu. Stimul musí byť oveľa vyšší ako je stratený dopyt.

Práve to je dôvod, prečo rely plná nádeje spľasne a opäť sa ukáže realita. Napriek nekonečným „bailoutom“.

Bitcoin ako call opcia na budúcnosť systému

„Myslím, že pokiaľ ide o dlhodobý aj strednodobý vývoj dolára, tak sa nemýlim. Dolár pôjde oveľa vyššie. No najskôr môže zaznamenať prepad.“

Rozpad súčasného finančného systému sa neudeje jednou veľkou udalosťou, bude to skôr dlhé krvácanie. „Doslova všetky inštitúcie na svete sa budú snažiť systém zachrániť. Nie je to možné bez toho, aby sa z neho stalo ešte väčšie frankenštajnovské monštrum. Už teraz je to deformovaná a sotva fungujúca beštia.“

V tejto fáze, kedy je ponechávanie peňazí v banke alebo hotovosti vysoko riskantné, prichádza čas zlata a bitcoinu. „Zlato slúži ako ochrana majetku. Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému. Obe aktíva nás zachránia a pravdepodobne spravia bohatými.“

Negatívne úroky dlhopisov spôsobia, že v portfóliách ich bude nahradzovať zlato. „Zlato môže vzrásť troj alebo päťnásobne v najbližších troch až piatich rokoch.“

Cena bitcoinu však môže za rovnaké obdobie stúpnuť podľa Pala aj na jeden milión dolárov. „Nie je iba menou alebo uchovávateľom hodnoty. Je to dôveryhodný, verifikovateľný, bezpečný, finančný a zúčtovací digitálny systém, ktorý nemožno vytvoriť mimo kryptografického algoritmu.“

„Už teraz je bitcoin najlepšie zhodnocujúcim sa aktívom v histórii, a to je tu iba desať rokov. Bitcoin prišiel na svet počas finančnej krízy a toto je presne to, prečo vznikol.“ Podľa neho cena bitcoinu dosiahne 100-tisíc dolárov do dvoch rokov. „Ale môže ísť aj na milión USD. Iste, najskôr môže ešte klesnúť. Ale to by bolo iba dobré.“

„Všetci potrebujeme vlastniť fyzické zlato v úschove namiesto hotovosti v banke. Spravte túto zmenu pomaly, postupne. Nie je to naliehavé. Všetci potrebujeme držať bitcoin. Je na každom z vás, koľko to bude.“
Raoul Pal chce v bitcoine držať štvrtinu všetkých likvidných aktív. V rovnakom pomere sú zastúpené špekulatívne investície, zlato a dolárová hotovosť.

Dekáda devalvácie štátnych mien

Pal si v žiadnom prípade neprisvojuje schopnosť presne predpovedať budúcnosť. Vyjadrené pravdepodobnosťou, tomuto scenáru dáva 60 %-nú možnosť uskutočnenia.

Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch bola najväčšou krízou dlhovej deflácie v dovtedajšej histórii. „Myslím, že teraz si ju zopakujeme a riešenia budú podobné.“

Výsledkom kolapsu celosvetovej ekonomiky bol default takmer všetkých krajín. Obrovské množstvo dolárového dlhu nedokázali splatiť a devalvovali svoje meny. To ich ochránilo od zničujúceho dopadu krízy, ktorá tak najviac zasiahla práve USA.

Do roku 1933 sa Amerika prepadla na kolená, na čo politici reagovali. Zrodil sa tzv. „New Deal“ – obrovský štátny stimul verejných investícií, rovnajúci sa 40 % HDP, čo je 6,5 bilióna USD v dnešných cenách.

Dolár devalvoval o 40 % oproti zlatu, dane pre majetnejších aj firmy vzrástli. Takto nejako GMI predpokladá vývoj aj v tejto dekáde. „Krajina za krajinou bude defaultovať a devalvovať menu, čo ešte viac posunie dolár nahore.“ Americká vláda bude musieť tiež reagovať devalváciou, čo bude znamenať koniec dolárového štandardu a súčasného finančného systému.

Dvadsiate roky definujú podobu sveta na najbližších sto rokov. História 30-tych rokov minulého storočia tomu napovedá.

Menové vojny na pokračovanie: Koruna vs. Euro

Česká národná banka minula v októbri na intervenciách proti snahám o posilnenie koruny 107 miliárd Kč, čo sú takmer štyri miliardy eur. Ide o druhý najvyšší objem za jeden mesiac od začatia intervencií pred tromi rokmi.

Ako vidieť aj na grafe, zatiaľ čo v novembri 2013 intervencia za osem miliárd eur pomohla potlačiť kurz z 25,80 na 27,30 Kč/Eur, výsledkom októbrovej je udržanie kurzu na rovnakej úrovni. Každý mierny nárast kurzu od začiatku intervencií bol forexovým trhom veľmi rýchlo negovaný a oslabovanie koruny zastavené.

ČNB teda úporne bráni ďalšiemu rastu koruny, ktoré je však nevyhnutné. Pri pohľade na dlhodobý vývoj vidieť, že euro oslabuje proti korune od začiatku a nebyť intervencií centrálnej banky, kurz by bol možno už aj pod 20 Kč/Eur.

Ľuďom by tak klesli ceny tovarov a služieb nakupovaných v eurách, dovolenky v Európe by boli lacnejšie. Väčšia kúpyschopnosť by sa prejavila aj voči ostatným menám, ktoré podliehajú intervencii.

Toto však centrálni bankári nechcú dopustiť, pretože domáci exportéri by sa mohli dostať do ťažkostí, štátny dlh by sa opticky nezmenšoval, nevraviac o dôsledne udržovanej mantre zlej, zlej deflácie (no kto už by chcel, aby mu v peňaženke ostávalo viac, však?) a dobrej inflácie.

“Za skutečný projev nedůvěry v ČNB, a tedy v korunu, bych považoval, kdyby lidé od koruny hromadně utíkali, kdyby ji nechtěli držet nebo používat jako platidlo. A to se neděje,” – viceguvernér ČNB Mojmír Hampl.

A čo vy? Veríte centrálnemu bankárovi, keď vám povie, že už bude dobrý a nebude manipulovať trh? Ktorý o fialovej stene tvrdí, že je biela? A že jeho domček z kariet je o niečo málo stabilnejší ako susedov? Čo ak príde miernejší vietor a všetky domčeky z kariet sa zosypú ako domino? Ste na to pripravení?