Bitcoin opäť “padá” a s ním aj entuziazmus nováčikov s vidinou rýchleho zbohatnutia zárobku pri predaji na medzivrchole a vykešovania naspäť do znehodnocujúcej sa fiat meny.
Ako je známe, vývoj bitcoinu dlhodobo nekoreluje so žiadnym tradičným aktívom, ale má vlastnú trajektóriu pri “ceste na Mesiac”. Aj preto je kryptomena odpoveďou pre pohyb kapitálu v ďalšom období. Pri akomkoľvek variante vývoja monetárneho systému.
Situácia je taká, že ktorúkoľvek cestu si centrálne banky zvolia, útek kapitálu do krypta je neodvratný. “V lockdownovej ére, kedy nevolení byrokrati a kariérni politici neustále posúvajú hranice autonómie a ekonomickej suverenity ľudí, je bitcoin jediným ozajstným neodňateľným vlastníckym právom,” píše Mark E. Jeftovic.
“Zatiaľ čo nocoineri trpiaci Štokholmským syndrómom vďačne oslavujú opäť ďalšiu krypto korekciu, vy nezabudnite na pohľad z nadhľadu a celkový obraz. Nemáme tu bitcoin bublinu, máme tu kolaps globálneho peňažného systému, decentralizovanú revolúciu a dávno zastarané národné štáty.”
Aké možnosti majú centrálne banky a ako to ovplyvní bitcoin?
Centrálne banky môžu devalvovať svoje meny. Výsledkom bude opätovné nafukovanie bubliny všetkých aktív. Aj cena bitcoinu bude stúpať a ešte rýchlejšie.
Centrálne banky zvýšia úroky. Globálna dlhopisová bublina spľasne, pri hromadnom úniku z dlhopisov nájde časť kapitálu bezpečie v bitcoine. Bitcoin bude silnieť.
Centrálne banky víťazoslávne zavedú svoje digitálne meny (CBDC): plná kontrola nad peňažným systémom, zákaz hotovosti, sociálny kredit (neočkuješ sa, nespravíš to a tamto, zablokujeme ti peniaze). Jediným výsledkom môže byť rast šedej ekonomiky a opäť útek kapitálu do bitcoinu.
Súčasné avizované zvyšovanie úrokovej miery FED-u môže a nemusí byť realitou v tomto roku. Centrálni bankári sa dostali do stavu, že už iba manažujú očakávania a reakcie trhu. Ak hrozí, že trh začne kalkulovať s dlhodobo rastúcou infláciou, objavia sa hlasy bankárov o zvyšovaní úrokov. Ak ich aj naozaj zvýšia a trhy začnú padať, médiá skloňovať slovo kríza, centrálni bankári ukľudňujú a musia trhy oživovať ďalšími injekciami.
Táto hra na rešpektovaného a osvieteného kráľa peňazí môže pokračovať donekonečna. Ale existujú tu dosť veľké riziká, že sa situácia pri neustále sa opakujúcich “krízach” a “bublinách” vymkne spod kontroly.
Oveľa istejší je tretí spôsob. Úplne si podmaniť všetky peniaze v obehu a stať sa, za výraznej pomoci technologických firiem, neobmedzeným vládcom nielen monetárneho sveta, ale celej ekonomiky. Je to spôsob, ako si udržať kontrolu nad krachujúcim globálnym finančným systémom ešte o niečo dlhšie. Štát, centrálni bankári a veľké korporácie budú rozhodovať aj o tom, kto, ako a koľko môže minúť.
V tejto vízií však centrálnym bankárom a etatistom všetkých odtieňov niečo veľmi prekáža. Niečo, čo nemôžu kontrolovať ani reálne zastaviť. Áno, bitcoin.
Ekonomické, spoločenské aj politické prostredie tzv. „západného sveta“ sa mení. Túto zmenu ešte urýchľujú opatrenia proti „pandémii“. Západná civilizácia sa nachádza v kultúrnej vojne, kde majú navrch neomarxistické idey. Základné slobody jednotlivcov, dlho považované za nedotknuteľné, sa čoraz rýchlejšie rozpadávajú.
„V súčasnosti existujú dva typy ľudí. Tí, ktorí sú znepokojení tým, čo sa deje. A tí, ktorí nepoznajú históriu,“ píše Chris McIntosh z Capitalist Exploits v článku „Čo bude nasledovať“.
Prečo ľudia nevideli prichádzať prvú ani druhú svetovú vojnu, nástup boľševikov, komunistov, Maovu kultúrnu revolúciu, či Pol Potove vraždenie v Kambodži? Pretože nepoznajú históriu a prevláda domnienka, že disponujeme znalosťami, aké naši predkovia nemali. Myslíme si, že nám sa to opakovane nemôže stať.
Problém je v tom, že rozumieme veciam, ktoré sa s nejakou pravidelnosťou počas života opakujú. Striedanie ročných období, či ekonomických cyklov. Existujú však aj dlhodobejšie cykly, ktoré človek vníma ťažšie, pretože trvajú dekády rokov. Napríklad dlhový cyklus. Ak sa tento trend začína meniť, ľudia ho sotva zaregistrujú, pretože ten predchádzajúci si takmer nikto nepamätá.
Ako raz niekto povedal, ak chcete vedieť, kam s veľkou pravdepodobnosťou smeruje spoločnosť, nezameriavajte sa na právny, ekonomický alebo sociálny systém. Tieto sa môžu zmeniť. Všímajte si skôr to, čo sa študenti učia na univerzitách, čo je ich svetonázor, presvedčenie. Pretože tieto deti budú o dvadsať rokov v rozhodovacích pozíciach. Riadiť korporácie, súdy, politiku.
„Západné demokracie už takmer dvadsať rokov vychádzajú z marxistickej ideológie. Teraz platíme daň za túto indoktrináciu. A história ukazuje, že je takmer nemožné zmeniť toto myslenie,“ tvrdí Ch. McIntosh.
Protikoronové opatrenia nemajú rovnaké dopady na všetkých obyvateľov. Nižšie príjmové vrstvy sú zasiahnuté najviac. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa ešte viac zvyšujú. Silnejú hlasy volajúce po väčšom prerozdelení bohatstva, zdaňovaní najskôr luxusu, potom vyšších príjmov…
Bohatstvo v západnom svete v súčasnosti existuje, pretože bolo naakumulované produktívnymi ľuďmi za určitý čas. Ale pod týmto bohatstvom sa rozumie ľudský kapitál, nielen hmotné statky. „Toto marxisti nechápu. Vidia iba veľké domy, autá a považujú to za bohatstvo. Po tomto pôjdu najskôr. Ale neuspokoja sa iba s jednoduchou lúpežou. Budú chcieť vidieť týchto ľudí krvácať a zomierať.“
Západná civilizácia pácha podľa McIntosha samovraždu. Schopnosť spoločnosti vytvárať kapitál sa práve rozdupáva pod zem. Nielen, že sa táto produkcia zastavuje, ale sa aj ničí prerozdeľovacími politikami v záujme „rovnosti“. Toto prerozdeľovanie má formu daní, či v budúcnosti priameho ovládnutia firmy, podniku štátom.
Väčšina štátov sveta neumožňuje firmám slobodne podnikať, ľudia prichádzajú o peniaze, strácajú zamestnanie a ocitajú sa v úzkych. „Obmedzenia podobné tým, na ktoré sú zvyknutí iba v Severnej Kórei, budú pokračovať. Je iba otázkou času, kedy všetky nahromadené problémy explodujú v podobe násilia a občianskych nepokojov. Toto nie je iba otázka USA. Pád ekonomiky bol vždy kľúčom k vzostupu autoritárstva.“
Tzv. nová monetárna teória (MMT) spolu so základným univerzálnym príjmom (UBI) sú už na stole v západnej Európe aj USA. „UBI je katastrofálne zlý nápad. Ak ľuďom vezmete motiváciu vstať z postele a pracovať a tým nájsť istý zmysel života (spolupracovať, vytvárať hodnoty, pomáhať druhým), úplne zničíte ľudskú podstatu. Iba idiot môže očakávať, že toto skončí dobre. Je ťažké si čo i len predstaviť, akú ekonomickú deštrukciu toto prinesie. Nehovoriac o zničení spoločenských základov ľudstva.“
Podľa McIntosha to bude znamenať nedostatok tovarov a služieb. Tým najzjavnejším budú potraviny (generácie, ktoré vo východnej Európe zažili komunizmus, si určite pamätajú dlhé rady v prázdnych obchodoch na mäso, či exotickejšie ovocie).
Ľudia s nápadom už nezakladajú firmy na západe v takých počtoch ako kedysi. Povinné gender kvóty, X stále sa meniacich povolení a podmienok od úradov ešte pred samotným spustením činnosti, šikana počas podnikania, nehovoriac o stále vyšších daniach. Do toho korona a rozhodovanie epidemiológov a hygienikov, čo vlastne ešte môžete a čo už nie. Riziká štandardného podnikania sú jednoducho príliš vysoké. A takýmto spôsobom zaniká tvorba kapitálu, inovácia.
Kapitál si bude hľadať jurisdikcie s lepšími podmienkami. Sú vôbec také? Podľa McIntosha sa pri hľadaní treba pozrieť na krajiny, ktorých sa demonštrácie „Black Lives Matter“ dotkli najmenej alebo vôbec. Čím ďalej na východ, tým menší dopad tohto novodobého sociálneho hnutia, za ktorým sa skrýva marxizmus. Východná Európa a Ázia.
Po páde komunizmu nachádzali mnohí východoeurópania svoje šťastie v západnej Európe. No už niekoľko rokov sa vraj tento trend obracia a títo ľudia sa vracajú domov, do krajín s vyšším životným štandardom, ako keď ich opúšťali. Socialistické idey tu vraj nebudú mať takú živnú pôdu ako na západe, pretože veľa ľudí si tieto časy ešte pamätá.
Autor si myslí, že druhou fázou v tomto posune bude príchod šikovných západoeurópanov, ktorí tu budú môcť lepšie realizovať svoje nápady. „Jediným háčikom bude, že presun z krajiny do krajiny bude oveľa oveľa náročnejší ako kedysi.“
Ďalším regiónom, kam budú ľudia zo západu utekať, je Ázia. Tam o žiadnom hnutí „Black Lives Matter“, heslách o „sociálnej spravodlivosti“ alebo klimatickej propagande ani nechyrujú.
Stále viac firiem bude presúvať sídlo do Ázie a zároveň tu zvyšovať kapitál. Západný svet sa zatiaľ bude utápať v čoraz väčšej politickej korektnosti, cenzúre slobodného slova, priameho a nepriameho obmedzovania podnikania. Štáty budú ďalej okliešťovať pohyb kapitálu, ľudí (korona bola veľmi vhodná zámienka na to druhé).
Presun intelektuálneho kapitálu bude náhly a rýchly. „Marxisti nechápu, že bohatstvo nie je o veciach. Je to o intelektuálnom kapitáli. Veci sú iba výsledkom jeho použitia. Ak ho odstránite, nastáva úpadok a rozklad. To nás, žiaľ, čaká.“
„Nasledujúca dekáda bude neobvykle priaznivá pre tvrdé aktíva. Pes je však zakopaný v tom, že ak žijete v niektorej z krajín západného sveta, existuje veľká pravdepodobnosť, že sa vás pokúsia pripraviť o časť alebo celý zisk.“
A teraz kľúčová otázka: Ako sa ubránite ukradnutiu svojho majetku? Na čo tento majetok premeníte, aby nestratil reálnu cenu? S čím bez problémov prekročíte akékoľvek hraničné aj kapitálové kontroly?
Raoul Pal publikoval túto analýzu koncom marca najskôr výhradne pre klientov jeho newslettera Global Macro Investor. Neskôr ju sprístupnil aj ostatným záujemcom. „Je to to najdôležitejšie, čo som kedy napísal. Vzhľadom k okolnostiam je správne sprístupniť tieto riadky širšiemu okruhu ľudí v pôvodnej forme.“
Neprisvojuje si právo na pravdu, ani presné prognózovanie ďalšieho vývoja. „Možno sa mýlim, ale v tejto fáze to nie je o tom mať pravdu alebo nie. Skôr o pochopení skutočných rizík v budúcnosti. Osobne dúfam, že sa mýlim, pretože to, pred čím stojíme, je veľmi škaredé.“
To, čím svet prechádza a najbližšími rokmi bude prechádzať, má tri fázy:
panika (nedostatok likvidity)
nádej (fáza korekcie a dúfania v návrat doterajších časov)
insolventnosť (najtvrdšia fáza, ktorá všetko zmení, vrátane samotného systému)
R. Pal si myslí, že toto je nepochybne najväčšia ekonomická udalosť za ostatných 150 rokov. Dokumentujú to historické prepady prakticky všetkých ekonomických čísel. „Nikdy doteraz sa celý svet nezatvoril, nezastavil a následne neostal zatvorený niekoľko týždňov.“
Finančný sektor, investori a špekulanti využili pokles ceny akcií na nákup v očakávaní skorého zotavenia a pokračovania rastu v tvare „V“ alebo „U“. Ako vždy doteraz. No záverečná panika podľa neho ešte len nastane a špekulatívne stopky všetkých, ktorí naskočili na vlak, budú vymetené.
Prečo sme teda dno ešte nevideli? Pal prirovnáva situáciu k roku 1929. Analógia síce nesedí presne (súčasný vývoj je rýchlejší), ale kontext je rovnaký. Roky 2020 a 1929 sú podobné v tom, že im predchádzala rovnaká dekáda ústiaca do súčasných problémov.
Podobne ako dnes, aj v 1929 sa počítalo s odrazom trhov. Ten však trval šesť mesiacov a trhy sa opäť začali potápať hlbšie a hlbšie.
Vývoj ceny akciového indexu DJIA počas veľkej hospodárskej krízy (Zdroj: GMI)
Kríza všetkého
Súčasná kríza obsahuje prvky všetkých doterajších. Ázijská dlhová v 90. rokoch, akciová bublina v 2000, kríza likvidity v 2008. A, samozrejme, veľká hospodárska kríza v 1929, ktorá bola kombináciou všetkých zmienených plus menová s problémom solventnosti.
Neudržateľnosť tohto stavu je výsledkom:
najväčšej akciovej bubliny všetkých čias (od roku 2008 ju ťahali najmä spätné odkupy akcií firiem)
najväčšieho počtu obyvateľstva v dôchodkovom veku (táto skupina drží prakticky všetky akcie a dlhy)
najväčšia bublina firemných úverov (plus študenti, požičky na autá)
bublina dolárového štandardu (svetový dlh držaný v USD)
bublina centrálneho bankovníctva
banková kríza v EÚ
V takejto situácii stačí aj mierny vánok a systém sa začne potácať. Namiesto vánku však prišiel pustošivý tajfún vo forme korony, resp. dôsledkov opatrení štátov.
„Ak sa na to pozriem z nadhľadu, jednoducho nevidím svet, v ktorom sa toto všetko naraz nezrúti počas dlhšieho časového obdobia. Ak to nezapáli najväčší šok pre HDP v histórii ľudstva, tak môžeme ísť všetci domov a vyhlásiť makro za mŕtve.“
Výsledkom bude to, čoho sa centrálne banky obávajú najviac a proti čomu bojovali posledných 12 rokov – dlhová deflácia a kríza solventnosti. Povedú ku strate dôvery v štátne meny a celý finančný systém ako ho poznáme v súčasnosti. To, čo sme videli doteraz, bola iba ochutnávka. Hlavný chod bude nasledovať.
Koniec donekonečna rastúcim akciám
Akciový trh, prajúci nakupujúcim, skončil. Áno, budú nejaké cyklické pohyby nahor. No podobne ako v Japonsku je dlhodobý rast minulosťou. Podľa R. Pala to súvisí s krízou dôchodkových systémov. Staršie generácie sa budú zbavovať akcií a dlhopisov, spätné odkupovanie vlastných akcií firmami je tiež minulosťou.
„Japonské akcie stratili 80 % počas tohto prechodu a nikdy sa nevrátili späť. Európske akcie prišli zatiaľ o 63 % a nezotavili sa. Myslím, že Európa sa prepadne o 80 % a viac.“
Tzv. “babyboomeri”, teda povojnová generácia, budú už predávať každú rely, len aby si ochránili ich posledné a rýchlo sa zmenšujúce usporené rezervy. „Babyboomeri sú úplne v riti. Utrpia neočakávané straty z vecí, ktorým nerozumeli,“ upozorňuje R. Pal.
Práve táto kategória obyvateľov spôsobí najväčší únik z akciového trhu od roku 1930. Zároveň doteraz najviac míňala nakupovaním. Tomu je koniec a ekonomika sa tomu bude musieť prispôsobiť.
Priemerné úspory domácností v USA. Európa je na tom zrejme ešte horšie (Zdroj: GMI)
Pomalší rast ekonomiky bude znamenať, že zadlžení ľudia a firmy nebudú schopní splácať úvery. Štartuje úverová deflácia, kde objem dlhov už nebude podporovaný adekvátnym cash-flow. To bude zároveň vysávať kapitál z finančného systému, pričom centrálne banky a štáty budú zachraňovať podniky. Verejný dlh tak môže vzrásť niekoľkonásobne.
Všade bude nedostatok peňazí, všetci budú kričať o pomoc (Ak si všímate svet okolo seba, toto sa už deje). To je dlhová deflácia. Novo natlačené papieriky štátov nepomôžu. Finančný systém ich nepustí ďalej do ekonomiky. Budú to peniaze pre banky a vybrané záujmové skupiny, nie bežných dlžníkov.
Rýchlosť pohybu peňazí v ekonomike je na dne (Zdroj: GMI)
Dolár nakoniec zožerie aj sám seba
Poslednou záchranou sa stane kráľ všetkých fiat mien – americký dolár. Každá iná mena bude voči nemu devalvovať. No aj na posledný pilier fiat systému príde rad. Ale až po najväčšej a záverečnej bubline. „Dolár najskôr zožerie všetkých konkurentov a potom zožerie aj sám seba.“
Po tomto záverečnom záchveve dolár definitívne stratí silu a centrálne banky budú musieť prísť s alternatívami – digitálnymi menami. „Dolárový štandard obetujú za niečo iné. Počas toho EÚ príde o svoj bankový systém. A dovidenia môžeme povedať aj bankovému systému v Japonsku.“
Kontrakcia dlhu sa prejaví na rekordnom náraste aktív centrálnych bánk. To vyústi do straty dôvery v súčasný finančný systém a peniaze v takejto forme.
Obrázok: Pixabay
„Všetci sme vedeli, že to príde nejakým spôsobom, forme. No nevedeli sme, kedy to nastane. Teraz je to jasné. Pravdepodobným výsledkom najväčšej ekonomickej udalosti našeho života je ešte väčšia ekonomická udalosť.“
Najväčšia dlhová deflácia v histórii
Rely akciového trhu v USA v roku 1929/30, ktorá trvala pol roka, narazila na realitu. Obnovenie prepadu vyústilo do insolventnosti. Ľudia ani firmy nedokázali splácať svoje záväzky. „Toto sa pravdepodobne teraz blíži,“ myslí si Pal.
Takýto masívny zásah spôsobí, že ekonomika sa tak skoro nezotaví. „Šancu na zotavenie ekonomiky v tvare U by som videl na 30 %. Možnosť dlhovej deflácie na 70 %.“
„USA je najväčším dovozcom na svete. No dopyt na tomto trhu je zničený. EÚ je najväčšie obchodné zoskupenie na svete. Dopyt je tu zničený. V Ázii rovnako. Južná Amerika a Afrika sú na rade. Továrne bez objednávok sú cestou k nesplácaniu dlhu.“
„V takomto svete neexistuje dostatok cash-flow na pokrývanie úverov. Jedinou cestou je viac dlhu (vládne pôžičky alebo dotácie), odpúšťanie dlhu (default) a dlhová kríza, ktorá sa premení na najväčšiu krízu solventnosti, akú tento svet v modernej dobe zažil.“
Bude to najväčší transfer dlhu zo súkromného na verejný sektor (a v konečnom dôsledku na centrálne banky, tlačiace nové peniaze). Záchranné balíky štátov nie sú vlastne stimulom. Je to iba snaha o zaplátanie dier a nahradenie strateného dopytu. Stimul musí byť oveľa vyšší ako je stratený dopyt.
Práve to je dôvod, prečo rely plná nádeje spľasne a opäť sa ukáže realita. Napriek nekonečným „bailoutom“.
Bitcoin ako call opcia na budúcnosť systému
„Myslím, že pokiaľ ide o dlhodobý aj strednodobý vývoj dolára, tak sa nemýlim. Dolár pôjde oveľa vyššie. No najskôr môže zaznamenať prepad.“
Rozpad súčasného finančného systému sa neudeje jednou veľkou udalosťou, bude to skôr dlhé krvácanie. „Doslova všetky inštitúcie na svete sa budú snažiť systém zachrániť. Nie je to možné bez toho, aby sa z neho stalo ešte väčšie frankenštajnovské monštrum. Už teraz je to deformovaná a sotva fungujúca beštia.“
V tejto fáze, kedy je ponechávanie peňazí v banke alebo hotovosti vysoko riskantné, prichádza čas zlata a bitcoinu. „Zlato slúži ako ochrana majetku. Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému. Obe aktíva nás zachránia a pravdepodobne spravia bohatými.“
Negatívne úroky dlhopisov spôsobia, že v portfóliách ich bude nahradzovať zlato. „Zlato môže vzrásť troj alebo päťnásobne v najbližších troch až piatich rokoch.“
Cena bitcoinu však môže za rovnaké obdobie stúpnuť podľa Pala aj na jeden milión dolárov. „Nie je iba menou alebo uchovávateľom hodnoty. Je to dôveryhodný, verifikovateľný, bezpečný, finančný a zúčtovací digitálny systém, ktorý nemožno vytvoriť mimo kryptografického algoritmu.“
„Už teraz je bitcoin najlepšie zhodnocujúcim sa aktívom v histórii, a to je tu iba desať rokov. Bitcoin prišiel na svet počas finančnej krízy a toto je presne to, prečo vznikol.“ Podľa neho cena bitcoinu dosiahne 100-tisíc dolárov do dvoch rokov. „Ale môže ísť aj na milión USD. Iste, najskôr môže ešte klesnúť. Ale to by bolo iba dobré.“
„Všetci potrebujeme vlastniť fyzické zlato v úschove namiesto hotovosti v banke. Spravte túto zmenu pomaly, postupne. Nie je to naliehavé. Všetci potrebujeme držať bitcoin. Je na každom z vás, koľko to bude.“ Raoul Pal chce v bitcoine držať štvrtinu všetkých likvidných aktív. V rovnakom pomere sú zastúpené špekulatívne investície, zlato a dolárová hotovosť.
Dekáda devalvácie štátnych mien
Pal si v žiadnom prípade neprisvojuje schopnosť presne predpovedať budúcnosť. Vyjadrené pravdepodobnosťou, tomuto scenáru dáva 60 %-nú možnosť uskutočnenia.
Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch bola najväčšou krízou dlhovej deflácie v dovtedajšej histórii. „Myslím, že teraz si ju zopakujeme a riešenia budú podobné.“
Výsledkom kolapsu celosvetovej ekonomiky bol default takmer všetkých krajín. Obrovské množstvo dolárového dlhu nedokázali splatiť a devalvovali svoje meny. To ich ochránilo od zničujúceho dopadu krízy, ktorá tak najviac zasiahla práve USA.
Do roku 1933 sa Amerika prepadla na kolená, na čo politici reagovali. Zrodil sa tzv. „New Deal“ – obrovský štátny stimul verejných investícií, rovnajúci sa 40 % HDP, čo je 6,5 bilióna USD v dnešných cenách.
Dolár devalvoval o 40 % oproti zlatu, dane pre majetnejších aj firmy vzrástli. Takto nejako GMI predpokladá vývoj aj v tejto dekáde. „Krajina za krajinou bude defaultovať a devalvovať menu, čo ešte viac posunie dolár nahore.“ Americká vláda bude musieť tiež reagovať devalváciou, čo bude znamenať koniec dolárového štandardu a súčasného finančného systému.
Dvadsiate roky definujú podobu sveta na najbližších sto rokov. História 30-tych rokov minulého storočia tomu napovedá.
V bitcoin sieti bola dnes (20.1. 2020) realizovaná transakcia za 51-tisíc BTC, čiže podľa aktuálnej ceny zhruba 450 miliónov dolárov. Poviete si, závratná suma a tomu určite zodpovedal aj mastný poplatok za platbu…Omyl. Odosielateľ zaplatil za potvrdenie platby púhych 23 centov. Áno, štvrtinu dolára. Vyjadrené v percentách z celej sumy: 0,00000005 %.
Poplatok za transakciu mohol byť pritom ešte nižší. Ak by používateľ posielal zo SegWit-Bech32 adresy (začínajúcej 1bc), výška poplatku by klesla o ďalších 16 %.
A teraz si predstavte, že by sa takáto transakcia (dobre, o niečo menej ciferná) uskutočnila vo fiat bankovom systéme.
Banka automaticky odmietne realizovať príkaz, pokiaľ nie ste Kočner alebo “jeho človek”
Alebo banka podmieni realizáciu transakcie dokladovaním množstva papierov, ktoré hodnoverne odvrátia zaručené podozrenie, že ste terorista. Proces môže trvať pár mesiacov až večnosť.
Alebo vám banka tieto peniaze rovno zmrazí na účte a už sa k nim nedostanete. Nikdy.
Dobre, povedzme, že máte konexie a obmäkčili ste aj AML štátneho úradníka sediaceho v banke. Transakcia odoslaná… Ale čo to? Namiesto 4,5 milióna USD prídu na druhú stranu sveta po niekoľko týždňovom putovaní korešpondenčnými bankami už iba 4 milióny.
Že ste potrebovali celú sumu? Koho to zaujíma? Aj banky musia z niečoho žiť, nie sú tu pre charitu! A aj štát, ktorý schvaľuje takéto predpisy, musí predsa niekto platiť. Že sa vám to zdá priveľa? Sťažujte sa na lampárni.
Alebo používajte bitcoin a buďte bankou sami sebe.
Čoraz väčšie používanie bezhotovostných platieb v ekonomike na úkor hotovosti prináša so sebou riziko okliešťovania finančnej slobody. Autoritárske režimy môžu bezhotovostnú spoločnosť zneužívať na svoje ciele, pretože kontrolujú množstvo peňazí, ich cenu, toky, ako aj realizáciu každej platby.
Existuje spôsob ako si zachovať finančné súkromie a slobodu aj v takomto svete? Áno, riešením je bitcoin a kryptomeny. Zravé, peer-to-peer, bezpečné peniaze nepodliehajúce kontrole centrálnej autority. Forma kešu v bezhotovostnej ekonomike. Nepotrebujete od nikoho povolenie pre uskutočnenie platby.
Hrozba konfiškácie majetku
Jednou z nevýhod štátnych peňazí je hrozba konfiškácie majetku. “Veľa ľudí nechápe, že ak štát vydáva peniaze, zodpovedá za riadenie peňažnej ponuky. Teda iba on rozhoduje o tom, koľko peňazí existuje, ako sa úročia úvery, skrátka je tu obrovská miera kontroly nad peniazmi,” tvrdí Jimmy Song, bitcoin programátor, popularizátor a jeden z panelistov diskusie o ochrane finančnej slobody v digitálnej dobe v rámci konferencie Oslo Freedom Forum 2019.
V dôsledku toho nielen že neexistuje súkromie pri transakciách, ale veľkú časť majetku môže štát skonfiškovať. Zvyčajne sa schováva za argumenty ako “eliminovanie drogových dílerov, detskej pornografie, terorizmu, atď.” Ak niekoho z tohto obvinia, jednoducho mu zmrazia účet v banke a človek sa musí súdiť. Autoritárske štáty môžu týmto spôsobom zhabať účet človeku, ktorý sa im nepáči.
“V podstate štát rozhoduje o tom, kto je zlý. Ak je pri moci niekto, s kým súhlasíte, všetko je v poriadku. Bude sa zbavovať ľudí, o ktorých si myslíte, že by nemali tými peniazmi disponovať. Ale akonáhle je vládna moc proti vám, zrazu je tu finančná represia. Toto je vec, za ktorú musíme bojovať v prichádzajúcej bezhotovostnej spoločnosti.”
Úplne centralizovaný systém je podľa Songa mokrým snom centrálnych bankárov a štátu. Môžu monitorovať každú jednu transakciu, všetko zdaňovať, zabrániť transakcii, pretože štát je sprostredkovateľom každej platby. Niekto môže v hociakom momente vyhlásiť, “nie, toto nemôžete”. Riešením je decentralizovaný bitcoin, kde ste pánom svojich peňazí. A to je obrovský rozdiel a z hľadiska slobody kritické.
Peniaze ako nástroj moci
Alena Vranova zo spoločnosti Casa vníma peniaze aj ako nástroj moci. Je to spôsob ovládania celej ekonomiky, kontroly toho, čo obyvatelia danej krajiny môžu. Aj v dobrej spoločnosti, kde všetko vyzerá v poriadku, sa môže zmeniť establišment a zrazu je všetko inak. To sa môže stať aj v zdanlivo stabilnej krajine.
“Aj keď vláda vás bude ubezpečovať, že všetko je v poriadku a nechystá sa žiadna monetárna reforma, presne ako sa stalo v Československu v roku 1953. Zo dňa na deň tu ľudia prišli o veľkú časť svojich úspor.”
Špehovanie a manipulovanie ľudí
“Wechat a Alipay sú presne tými spomínanými sprostredkovateľmi, ktorí vidia všetko, čo kupujete. Tieto informácie sa posúvajú priamo do systému sociálneho kreditu, ktorý vyvíja komunistická strana v Číne. Systém následne priamo ovplyvňuje životy ľudí,” upozorňuje Jerry Brito z Coin Center, neziskovej organizácie presadzujúcej “dobrú” reguláciu kryptoprostredia.
Aj v západnom svete korporácie špehujú všetko, čo robíte. To môžu v istej fáze štát alebo korporácie využiť v snahe manipulovať ľudí istým spôsobom. Príklady kooptovania sprostredkovateľov štátmi existujú aj z nedávneho obdobia.
Napríklad newyorský guvernér nemá rád neziskovky brániace ústavné právo nosiť zbraň. Preto nariadil finančnému regulátorovi, že všetky banky, fintech spoločnosti a poisťovacie firmy s biznisom v NewYorku musia prerušiť všetky obchodné vzťahy s touto konkrétnou neziskovou organizáciou. Bez bankového účtu, prístupu k platbám, bez spôsobu ako prijímať dary je táto organizácia mimo hry.
Existencia sprostredkovateľa má podľa Brita aj výhody. Napríklad kartové spoločnosti môžu klientov chrániť pred podvodmi. Môžu pomáhať úradom pri stíhaní skutočných zločincov. “Sú to skvelé veci. Ale musíme si zachovať spôsob, ako možno poslať dar neziskovke, kúpiť si zakázanú knihu. Proste zachovať si formu hotovosti.”
Programovanie softvéru je slobodným vyjadrovaním
Regulátori by najradšej zregulovali všetko a všetkých. Bez ohľadu na dopad alebo konkrétny výsledok. “Bitcoin programátori vytvárajú budúcnosť, kde budú tieto regulácie nemožné. Budete môcť obchodovať s kýmkoľvek a kedykoľvek bez toho, aby ste boli špehovaní. To je skvelé,” myslí si Brito.
Snaží sa dosiahnuť, aby neboli regulovaní ľudia, ktorí rozvíjajú softvér. “Pohybujem sa vo svete možného. Nemá význam hovoriť regulátorom, že to čo robia, bude zbytočné o 20 rokov. Skôr sa ich pýtam, s čím majú momentálne problém? Snažia sa vynucovať zákon, chrániť spotrebiteľov, investorov… Ako môžete čo najlepšie splniť váš cieľ a zároveň zachovať slobodu inovácií?”
“Nechcem sa postaviť na žiadnu stranu v tom, či regulácia naozaj viac chráni ľudí a investorov ako im škodí. Ale vravím, ak váš biznis nedrží prostriedky klientov, nemali by ste podliehať regulácii. Ak iba vyvíjate softvér, programujete, je to slobodné vyjadrovanie a vôbec by ste nemali byť regulovaný.”
Nie regulácia, ale decentralizovaný systém
Podľa Jimmyho Songa regulácia takmer vždy súvisí s fiat peniazmi. Čím autoritárskejší režim, tým viac reštrikcií aplikuje. Spoločnosti môžu byť napríklad donútené k hlbšiemu due-dilligence zákazníkov, alebo niečomu inému, podľa toho ako veľmi chce mať režim veci pod kontrolou.
“Môj pohľad ako libertariána je, že by to nemali robiť. Ale ak áno, potom by sme mali prísť s lepším systémom, ktorý sa nebude zaoberať takýmito reguláciami.”
Existujú decentralizované P2P burzy a siete. Napríklad atomic swaps umožňujú zamieňanie bitcoinu s inými aktívami a tieto transakcie potvrdzujú sieťové uzly v rôznych krajinách. Teda štát môže zakázať, no zároveň budú existovať krajiny, kde to možné bude.
“Odpoveďou nie je regulácia. Čo naozaj potrebujeme, je decentralizovaný systém, kde človek nie je objektom takejto regulácie.
Áno, umožňuje to istým ľuďom správať sa zle alebo používať na niečo, čo sa vám nepáči. Ale to patrí k tomu. Buď máte regulácie a nejakého sprostredkovateľa, alebo žiadne regulácie ani tretie strany. Je veľmi subjektívne povedať, čo je dobré a čo zlé. A rôzni ľudia v establišmente môžu mať časom iný názor a zneužiť vybudovanú infraštruktúru voči vám.”
Plytvanie zdrojmi na zbytočnú reguláciu
Alena Vranova pôsobila ešte pred objavením bitcoinu niekoľko rokov vo veľkej poisťovacej spoločnosti. V roku 2012 sa implementovala nová eurosmernica proti praniu špinavých peňazí. “Strávili sme celý rok iba zavádzaním tejto regulácie, minuli stovky miliónov eur na nové pravidlá. Výsledkom nebola lepšia ochrana zákazníka. Stále existujú obrovské mafie perúce peniaze, nič sa nezlepšilo, iba sa zbytočne vyplytvali obrovské zdroje,” hovorí.
KYC/AML malo chrániť klientov pred veľkými a zlými hráčmi. Zo správ sa však často dozvedáme, že aj menšie banky perú nie milióny, desiatky miliónov, ale miliardy dolárov. Tie banky, pre ktoré sa tieto regulácie navrhovali.
Aplikovanie regulácií na krypto je podľa nej ešte nebezpečnejšie, pretože odrazu bitcoin burzy s 25 miliónmi klientskych účtov majú k dispozícii 25 miliónov informácií o konkrétnych menách ľudí, ich fyzických adresách pobytu a zostatkov na účtoch.
“Je to tykajúca bomba. Mali by sme sa pýtať: prinášajú regulácie to, čo chceme? Nie. Ak len jedna pobočka Danske bank preperie 230 miliárd dolárov, regulácie zjavne nefungujú spôsobom, akým boli zamýšľané.”
Preferuje zaviesť súkromie už od začiatku ako štandard a používať otvorený, dohľadateľný, verejný záznam a zamerať sa na zločincov, nie realizovať paušálne úplné špehovanie všetkých používateľov.
V mene bezpečnosti
Štát takmer vždy, keď ľudí oberá o práva pri zavádzaní zákona, argumentuje bezpečnosťou. Aj tie najdespotickejšie vlády schvaľujú invazívne zákony so slovami, že je to pre vašu bezpečnosť. Tak tomu vždy bolo, myslí si J. Song.
“Kto boli ľudia používajúci gilotínu počas francúzskej revolúcie? Oddelenie verejnej bezpečnosti. Takto je to vždy ľuďom prezentované. Musíme byť opatrní so všetkými týmito zákonmi, ktoré sa snažia niektorí schváliť. Pretože často vedú k väčším právomociam pre štát.”
Podľa neho to vedie k opresii, obmedzovaniu práv ľudí, uväzňovaniu a všetkým druhom zla. Ak štát stiahne regulácie z ekonomiky, vždy sa to prejaví väčšími inováciami, vyššou ekonomickou aktivitou. Ľudia prirodzene vylepšujú svet.
You must be logged in to post a comment.