Môže štát regulovať bitcoin sieť a cenzúrovať ťažbu bitcoinu?

Snahy o obmedzovanie bitcoinu sa zintenzívňujú s klesajúcou cenou štátnych peňazí a rozširujúcou sa adopciou kryptomeny. Najnovšie sa objavili hlasy volajúce po regulovaní bitcoin transakcií, ktoré ťažiari potvrdzujú v sieti. Vraj by mali akceptovať iba prevody v súlade s pravidlami KYC.

Čo by takáto regulácia znamenala pre bitcoin a jeho používateľov? Môže štát dosiahnuť stav, že ťažiari budú do blokov zaraďovať iba “legálne” transakcie? Aj o tejto téme sa diskutovalo na nedávnej konferencii LABITCONF.

Prvým krokom establišmentu by bola identifikácia ťažiarskych poolov a fariem, ktoré sú v súčasnosti iba neformálne organizácie a väčšinou nejde o právne entity. Ak by sa takýmito stali a museli by žiadať o povolenie ťažby bitcoinu, rovnako ako samotní ťažiari a potvrdzovať iba vybrané transakcie v sieti, prišlo by k cenzúre.

“Takýto vývoj by bol očakávaný a pokračovaním boja štátu proti bitcoinu. Tento scenár je súčasťou bezpečnostného modelu bitcoin siete od začiatku,” tvrdí Giacomo Zucco. Štát sa bude podľa neho snažiť využívať moc a uzurpovať si zaraďovanie transakcií do blokov podľa nastavených regulácií.

Môže byť takýto zámer establišmentu úspešný? Zucco si myslí, že snaha bude mať za následok produkciu prázdnych blokov. “Množstvo oficiálne povolených a potvrdených transakcií bude v podstate nulové. Jednou zo základných vlastností bitcoinu sú totiž transakcie bez povolenia. Ak by to nebolo možné, bude sa používať iba lacnejší a rýchlejší paypal.”

Regulácia mining poolov ani ťažiarov nebude fungovať

Takže tu máme na jednej strane stratovú štátnu ťažbu prázdnych blokov s cenzúrovanými transakciami, na druhej strane tzv. “čierne” transakcie, ktorých cena ešte viac vzrastie.
“Bol by to útok regulátorov na ťažobné pooly. Štát povie: ‘ak umožníte potvrdenie týchto transakcií bez KYC, potrestáme vás.’ Nie som si istý, či to môže fungovať. Pretože prichádza Stratum protokol, ktorý sa zrejme stane súčasťou systému poolov,” tvrdí Jimmy Song.

Jednou z vlastností Stratum je, že individuálny ťažiar v poole sa rozhodne, ktoré transakcie potvrdí. V súčasnosti je prax taká, že pool rozhoduje o transakciách zaraďovaných do bloku. Ak by teda mining pooly začali vyžadovať identifikáciu jednotlivých ťažiarov, títo sa jednoducho zdvihnú a odídu do anonymných poolov, čo bude aj ekonomicky výhodnejšie riešenie.

“To znamená, že regulácia bude neúčinná. Tak je to aj s otatnými možnými vektormi útoku na bitcoin. Štát sa môže pokúsiť, no ak neexistuje jediný bod zlyhania, neuspeje. Často sa objavujú názory, že mining pool je takýmto bodom. Nie, nie je. Existuje mnoho poolov a ťažiari môžu zmeniť pool kedykoľvek sa im zachce. Nemyslím teda, že toto by fungovalo,” myslí si J. Song.

Ekonomická motivácia ťažiarov

Prečo je z pohľadu ťažiarov profitabilnejšie prejsť na neregulované, decentralizované pooly? Dôvod je jednoduchý: ekonomická výhodnosť. Ak ťažiar zaraďuje do blockchainu iba také transakcie, ktoré prikazuje pool (štát), takéto bloky budú obsahovať menej transakcií a mineri tak budú odmeňovaní nižšími poplatkami za potvrdenie prevodov. Samozrejme, dôvodov na preferovanie neregulovanej ťažby je viac ako iba ekonomický.

Jimmy Song si myslí, že vo všeobecnosti čím viac moci má koncový užívateľ, v tomto prípade ťažiar, tým bude systém efektívnejší. “V súčasnosti trh nie je dostatočne zrelý, aby zohľadnil tieto veci. Ale v určitom momente k tomu príde a dosiahne sa väčšia rovnováha ako teraz. Pretože vzrastie cena bitcoinu.”

Výhodou ťažiarskych poolov podľa Giacoma Zucca je ich v podstate abstraktná entita. Môže to byť iba anonymná služba koordinujúca minerov, nie fyzický subjekt. Na druhej strane individuálni ťažiari odoberajú elektrickú energiu a produkujú teplo, preto sú skôr fyzickým subjektom. Môžu však bez problémov prejsť na ťažbu v inom poole a v prípade nutnosti poprieť vyťaženie anonymnej transakcie (plausible deniability).

Práve snaha štátu o reguláciu a cenzúrovanie bitcoin siete môže ešte viac zintenzívniť vynachádzanie nových decentralizačných riešení. “Akonáhle bude existovať viac inovácii v tejto oblasti, bude veľmi ťažké to regulovať. Štáty nie sú zvyknuté hrať sa na dôsledných policajtov. Zvyknú regulovať skupiny subjektov a povedať ‘toto nemôžete’,” tvrdí J. Song.

Ťažiari sa okrem toho môžu voľne pohybovať. Ak bude na nich nejaká krajina príliš tvrdá, ako napríklad americký štát NewYork udeľujúci licencie pre bitcoin spoločnosti, presunú sa do inej krajiny. “Mineri majú veľa nástrojov ako obísť regulácie. Sú niečo ako digitálni nomádi. Idú do jurisdikcie, ktorá je pre nich najprijateľnejšia ekonomicky alebo regulatívne.”

Plausible deniability vs. reálne vynucovanie regulácií

Aj Giacommo Zucco sa nazdáva, že v súboji plausible deniability vs. reálne vynucovanie ťahá štát za kratší koniec. “Ak je niečo veľmi rozšírené, žiaden štát, akokoľvek autoritársky, nevie zabezpečiť 100% vynútenie na všetkých obyvateľoch.” Bitcoin mining je vysoko profitabilná aktivita a aktéri sú vysoko motivovaní nachádzať fungujúce riešenia bez ohľadu na to, či sa trh nazýva oficiálny alebo čierny.

Ak by aj teoreticky nastal scenár, že štát dokáže zabezpečiť absolútnu vynútiteľnosť regulácie, do hry vstupuje teória hier na úrovni štátov. “Ak predpokladáme, že bitcoin je dostatočne robustný a bude existovať naďalej, musíme začať zvažovať aj možnosť, že všetka ťažba bitcoinu bude znárodnená. Zažili sme to vo Venezuele.”

“Ak veľkú časť ťažby bude zabezpečovať štát, treba zároveň počítať s tým, že mnohé krajiny nevychádzajú dobre s inými a stále bude existovať určitá frikcia pri medzinárodnej spolupráci. Scenár, že všetky vlády na svete by sa dokázali dohodnúť na dokonalej cenzúre pri potvrdzovaní bitcoin transakcií do blokov, pokladám za veľmi nepravdepodobný.”

Niekoľko vrstiev ochrany pred cenzúrou bitcoinu

Podľa G. Zucca teda existuje niekoľko úrovní chrániacich pred cenzúrou bitcoin transakcií:


1. Už spomínaná geopolitická teória hier, keď vždy budú existovať krajiny alebo jurisdikcie nesúhlasiace s väčšinou. Takéto opatrenia je veľmi ťažké realizovať na celom svete, čo vidieť napríklad pri miznutí daňových rajov, kde sú možnosti v súčanosti veľmi obmedzené. Ale ak sa aj takáto globálna regulácia zavedie, je potrebné ju aj naozaj vynucovať. A tu sa prax v rôznych jurisdikciách veľmi líši.

2. Ekonomická motivácia ťažiarov, preferujúcich nelegálne, ale ekonomicky výhodnejšie transakcie v porovnaní s prázdnymi regulovanými blokmi.

3. Ďalšia rovina je technologická a súvisí s druhou vrstvou bitcoinu. Rozvíja sa spôsob realizovania akoby “white list” transakcie, teda prevodu BTC z jednej neanonymnej adresy na druhú neanonymnú adresu. Pritom v skutočnosti ide o coinswap v inej vrstve bitcoinu, čím sa transakcia stáva necenzúrovateľnou.

Globálne vynucovanie KYC bude čoraz ťažšie

Jimmy Song si myslí, že snaha o globálne vynucovanie cenzúry bitcoin transakcií prichádza z USA ako svetového, ale upadajúceho impéria. “Mierna koordinácia, ktorú vidíme najmä zo strany USA, existuje kvôli hegemónii dolára. Americký establišment môže sankcionovať kohokoľvek, pretože celý svet funguje na dolárovom štandarde. Všetky firmy a krajiny sa ocitajú v problémoch, ak nemôžu realizovať transakcie v dolároch. S postupným prechodom na bitcoin štandard sa takéto vynucovania stanú menej účinnými. Globálne vynucovanie KYC sa s rozširovaním bitcoinu bude realizovať čoraz ťažšie.”

Ale čo ak tu predsa len dôjde k účinnej celosvetovej koordinácii a cenzúre? “Riešenie je pomerne banálne. Každý je pánom vlastného uzlu. Ak štát robí nepekné veci, stačí si povedať ‘neakceptujem žiadny blok od štátu’. Ak to takto nespraví dostatočný počet ľudí, potom to už nie je bitcoin. Ak bude štát ťažiť prádzne bloky, nebudem ich akceptovať.”

Teória hier podľa Songa hovorí, že na to, aby štát spravil blok akceptovateľným pre sieť, musí vyzerať nerozoznateľne od štandardného bloku. V takom prípade vlastne pomáha sieti. A sme naspäť pri suverenite používateľov.

5 dôvodov, prečo anonymné kryptomeny nenahradia bitcoin tak rýchlo

Odolnosť voči cenzúre nemožno dosiahnuť bez privátnosti a ochrany súkromia používateľov. Privátnosť teda musí byť nevyhnutnou súčasťou slobodných peňazí. Hendikepom bitcoinu je, že nie je anonymnou, ale iba pseudonymnou kryptomenou. Tu je však niekoľko dôvodov, prečo anonymné kryptomeny nenahradia bitcoin tak rýchlo.

Pseudonymná kryptomena znamená, že musíte dodržať niekoľko zásad, aby realizované transakcie nebolo možné spojiť s vašou identitou. Tou najpodstatnejšou je nepoužívanie služieb vyžadujúcich vaše osobné údaje.

Chýbajúcu zabudovanú vlastnosť bitcoinu využili vývojári niektorých kryptomien, kde je anonymita hlavnou funkciou – Monero, Zcash, Grin, Beam… Môže sa niektorá z týchto kryptomien stať hlavným nástrojom pre používateľov vyžadujúcich anonymitu? Stratí bitcoin svoj význam kvôli nedostatočnej privátnosti?

Tu je niekoľko dôvodov, prečo k tomu tak skoro nedôjde.

Cena anonymných kryptomien voči bitcoinu stále klesá

Pozrime sa na vývoj kurzu bitcoinu voči privátnym kryptomenám ako Monero (XMR) alebo Zcash (ZEC). Vidíme, že sa nevymyká scenáru pri ostatných kryptomenách. Bitcoin jasne dominuje a cena altcoinov sa postupom času prepadáva stále nižšie a nižšie.

5 dôvodov, prečo anonymné kryptomeny nenahradia bitcoin tak rýchlo
Graf výmenného kurzu monera a bitcoinu (XMR/BTC)

Áno, môžete namietať, že vzájomný kurz nehovorí nič o anonymnej použiteľnosti kryptomien. Môže byť skôr odrazom ich vzácnosti. Avšak tá je výsledkom nielen (ne)obmedzenej ponuky, ale aj žiadanosti a miery zachovávania privátnosti používateľov. A zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by tu bitcoin mal problém.

2. Na darkmarketoch sa platí bitcoinom

Aká bude budúcnosť anonymných kryptomien? Budú anonymizačné postupy pri bitcoine stačiť na ochranu súkromia používateľov? Na tieto otázky odpovie čas.

Už v súčasnosti však možno povedať, čo ľudia vyžadujúci anonymitu naozaj používajú. Stačí sa pozrieť na darkmarkety. Bitcoin je aj tu stále najobľúbenejšou a najpoužívanejšou kryptomenou. Anonymné kryptomeny tvoria iba veľmi malú časť všetkých transakcií. Monero je na 5 %.

3. Náklady na deanonymizovanie bitcoinu porastú

Aká miera privátnosti kryptomenám stačí, aby odolali pokusom o deanonymizáciu? Koľko by musel daný subjekt vynaložiť peňazí na to, aby identifikoval transakcie pri jednotlivých kryptomenách?

Porovnanie nákladov na deanonymizovanie transakcií používajúcich bitcoin Wasabi Wallet a monero ukazuje zaujímavé výsledky. Keďže monero nepoužíva veľa ľudí, teoreticky stačí útočníkovi kontrolovať značný podiel všetkých výstupov transakcií počas roka a dokáže tak vystopovať polovicu vstupov za rovnaké obdobie.

Tabuľka: Porovnanie nákladov na deanonymizovanie bitcoinu, monera a etheru

Náklady na deanonymizáciu závisia od počtu realizovaných transakcií, podielu anonymizačných transakcií a výšky poplatkov. Aj preto na odkrytie bitcoin transakcií v Coinjoin treba zhruba 200-krát vyššie výdavky ako v jednom anonymizačnom sete monera. Hoci čísla z tabuľky treba brať s rezervou, vzhľadom na trhovú kapitalizáciu bitcoinu, objemy transakcií a poplatky za transakcie, bude čoraz drahšie atakovať bitcoin v porovnaní s monerom.

4. Anonymným krytomenám chýba sieťový efekt bitcoinu

Anonymné kryptomeny vznikli s jasným zámerom poskytnúť používateľom to, čo im bitcoin nevie zaručiť. Privátnosť obsiahnutú v minci od začiatku až do konca. Bez nutnosti používania špeciálnych postupov alebo dávania si pozor na to, čo sa smie a čo nie. Zameranie sa na privátnosť však ide na úkor ostatných aspektov kryptomeny.

Monero ani Zcash ani zďaleka nedosahujú taký sieťový efekt ako má bitcoin, nie sú tak škálovateľné, flexibilné, nedisponujú tými najkvalitnejšími vývojármi. Nie je úplne bežné ich dostať kúpiť v kryptoautomatoch (hoci výnimky existujú), ani platiť v obchodoch ako s bitcoinom. Tieto kryptomeny budú vždy iba niečím, čo prišlo po bitcoine, no nedokázalo ho nahradiť. Bitcoin ťažil, ťaží a bude ťažiť zo svojej dominancie na krypto trhu.

5. Privátnosť bitcoinu sa zlepšuje

Anonymita bitcoinu nie je zahrnutá už v základnom algoritme. Vývojári, po počiatočnom sústredení sa na iné vlastnosti, sa výraznejšie zamerali na rozvíjanie až nedávno. CoinJoin metóda vychádza z prístupu tzv. “stratenia sa v dave”. Pozorovateľ nevie určiť skutočného odosielateľa, prijímateľa a ani čiastku. Čím viac ľudí používa tieto transakcie, tým ťažšia je ich deanonymizácia.

Aplikácie (bitcoin peňaženky) založené na Coinjoin transakciách ako Samourai Wallet alebo Wasabi Wallet získavajú na popularite. Nevýhodou tohto spôsobu je pomerne ľahké určenie, či sa váš bitcoin zúčastnil takejto mixovacej transakcie a centralizovanej krypto službe sa to nemusí páčiť. Aj tu však vývoj napreduje a hodnota outputov mixovacích transakcií sa môže v budúcnosti líšiť.

Bitcoin však budú vylepšovať ďalšie protokoly ako Taproot, či Mast, zvyšujúce privátnosť podpisov pri transakciách. Pomôžu skryť informácie o multi-sig transakcii a ďalších náležitostiach pred treťou stranou. Confidential Transactions a Bulletproofs umožnia skryť čiastku transakcie.

Veľký význam pre zvýšenie privátnosti bitcoinu bude mať Lightning Network. Ide v podstate o akési obojsmerné platobné kanály, ktoré môžu používatelia otvárať medzi sebou navzájom. Platby sa realizujú mimo základnej transparentnej bitcoin siete. Sem sa prenáša iba konečný zostatok po uzatvorení kanála.

Bude bitcoin definitívnym riešením pri anonymných platbách v budúcnosti? Ako vždy, ukáže to až vývoj. Zatiaľ reálneho konkurenta na trhu nevidno.