Banky nechcú bitcoin, iba efektívnejšiu databázu

Viete, čo bolo najčastejšie skloňovaným slovom medzi svetovými bankármi a fintechistami v uplynulom roku? Že cena akcií alebo najnovšie vylepšenie Samsung Pay? Možno aj to, no určite „blockchain“, teda po slovensky reťaz blokov. Najmä v druhej polovici roka snáď nebol týždeň, aby na vás blockchain nevyskočil aj z chladničky. Ak ste už toto slovo niekde počuli, tak zrejme v súvislosti s bitcoinom. Je to totiž technológia, na ktorej je digitálna mena založená. Prečo banky odmietajú bitcoin, ale vítajú blockchain?

Poslaním bánk v dnešnom svete je vytváranie zdanlivého bohatstva cez dlh. A to sa s bitcoinom až tak nedá, pretože jeho množstvo sa skončí na počte 21 miliónov. Bitcoin a banky sa majú asi tak radi ako voda a oheň. Preto sa napríklad môžete niekde dočítať, že najväčšie svetové finančné domy začali skúmať možnosti implementácie „blockchainu“, no nenájdete tam ani slovo o bitcoine. Ak by ho chceli banky prijať, legitimizovali by tým nekorumpovateľnú menu pre celý finančný systém a urýchlili tak svoj úpadok. Aj preto z úst všetkých centrálnych bánk, ak sa už zmieňujú o bitcoine, zaznieva vždy iba upozorňovanie až strašenie ľudí pred „nástrahami“ digitálnej meny, pričom o jednoznačných pozitívach mlčia. No ale ktorý skostnatený prosperujúci biznis by sa nesnažil očierňovať svojho najväčšieho konkurenta, však?

Všetko, čo banky chcú, je zdieľaná databáza, ktorá bude zaznamenávať aktíva v príslušnej fiat mene v podobe akéhosi žetónu. Ten bude digitálnym identifikátorom konkrétneho aktíva, čo umožní transfery v podstate v reálnom čase. Nezaujíma ich nosič uchovávajúci si hodnotu. Potrebujú inflačnú kryptomenu, alebo menu napojenú na už existujúce „zákonné platidlo“, ktorú môžu plne kontrolovať a znehodnocovať. A v digitálnej forme to pôjde oveľa ľahšie. Vlastne už teraz sú všetky fiat meny iba digitálne číslice v počítačoch, takže posun ku kryptomene by nebol v tomto smere príliš dramatický.

Ten hlavný prínos pre banky bude však, ako inak, o peniazoch. Konrétne o väčšom zisku, alebo menšej strate. Použitie privátneho ledgeru bude mať za následok výrazné okresanie prevádzkových nákladov. Podľa odhadov môžu najväčšie svetové banky použitím privátneho blockchainu ušetriť ročne až takmer 20 miliárd dolárov. Sú to úspory najmä v oblasti cezhraničných platieb, obchodovania s cennými papiermi a zabezpečenia súladu s reguláciami.

Pre názornú ilustráciu možno uviesť príklad pri uskutočňovaní jednoduchej platby. V súčasnosti sa zahraničný platobný prevod alebo aj obchod s cennými papiermi definitívne potvrdzuje a vysporiadava v priebehu niekoľkých dní od uskutočnenia transakcie. Počas tohto obdobia visia peniaze neproduktívne „niekde“ namiesto toho, aby sa ďalej zhodnocovali. Ak si predstavíte s akými sumami banky narábajú a ako s nimi mohli naložiť za 2, 3 dni, ich zdroj motivácie pre efektívnejší systém je jasný.

No vzhľadom na fakt, že v konzorciu R3, ktoré momentálne ešte stále iba skúma možnosti implementácie novej technológie v bankovom systéme, sú zastúpené v podstate všetky najväčšie banky sveta, je otázka, či sa ušetrené náklady na prevádzku prenesú aj na zákazníka, zrejme skôr básnická. Teda pokiaľ ich k tomu niečo (rozumej bitcoin) nedonúti.

Uzatvorený blockchain v bankovom systéme môže nájsť svoje uplatnenie a používateľov rovnako ako Intranet kedysi. No vôbec nerieši problémy, kvôli ktorým vznikol bitcoin pred siedmymi rokmi.

Foto-Flickr